Na francúzskom Pohári Humberto skočil do zápisníka britských trénerov

Letný seriál atletických šampionátov pod hlavičkou IAAF alebo EAA (svetovej a európskej asociácie) odštartujú najmladší, už na budúci týždeň, od 11. do 15. júla, sa v Ostrave - Vítkoviciach uskutočnia 5. majstrovstvá sveta do 17 rokov. O deň neskôr ako v Ostrave sa v Debrecíne začne európsky šampionát atlétov do 22 rokov, a ďalší týždeň bude patriť juniorským majstrovstvám Európy v holandskom Hengelo. Vrchol príde na prelome augusta a septembra v japonskej Osake, ktorá bude hostiť 11. majstrovstvá sveta.

Medzi trinástkou slovenských limitárov na svetový šampionát 17-ročných v Ostrave je aj žrdkár Akademika TU Košice Marián Žigala. Jeho výkon, 480 cm, svieti medzi päticou atlétov, ktorí si vybojovali právo štartu splnením A-limitu Slovenského atletického zväzu, zvyšných osem ide do bojov s ´béčkom´. Syn Košičanom dobre známych športových rodičov (fitnesky Marietty a nohejbalistu Mariána) vyplnil prihlášku na majstrovstvá sveta pred troma týždňami v Uherskom Hradišti, kde mu rozhodcovia potvrdili úspešný pokus nad latkou limitu. Tých 480 cm je aj slovenské maximum v kategórii atlétov do 17 rokov. "Máme ho traja, Ondrejko, Čekan a ja. Limit som skočil počas medzištátneho trojstretnutia Česko - Maďarsko - Slovensko v Uherskom Hradišti. Dovtedy som mal skočené len céčko, 450 cm, ešte niekedy z marca, na začiatku sezóny."

Zdá sa, že mladý Košičan, aj s trénerom Stanislavom Krajňákom, perfektne časujú formu na stredajší podvečer, keď sa na vítkovickom štadióne, tradičnom to dejisku chýrnych pretekov ´Zlatá tretra´, začne kvalifikácia žrdkárov. Marián by chcel, ešte pred vstupom do súťaže, stihnúť aj osobný rekord. Že je k nemu veľmi blízko, dokázal pred týždňom na mítingu s cirkusovým názvom ´Pohár Humberto´ vo francúzskom Bordeaux. Vlastne ho tam skočil, ale bez nároku na oficiálny zápis do slovenských tabuliek. "Slovenský atletický zväz totiž neuznáva výkony dosiahnuté na pretekoch pod iným zväzom, keď nejde o oficiálny míting EAA či IAAF. Vo Francúzsku som si nechal posunúť latku na 481 cm, čo by značilo môj osobák i slovenský rekord. Skočil som ho na prvý pokus, ale rátať sa mi nebude. Skúšal som to i na 491 cm, zatiaľ neúspešne, ale teší ma, čo mi hovorili prítomní anglickí tréneri, že mám i na päť metrov. Dali mi dokonca aj kontakt, že by som v budúcnosti išiel k nim trénovať..."

Príležitosť na oficiálny osobák sa núka už tento víkend, keď sa na štadióne ATU na Watsonovej ulici uskutočnia juniorské majstrovstvá republiky. Marián ich vôbec neberie iba ako tréning na ostravský ´sveťák´. "Je to pre mňa taká predpríprava na majstrovstvá sveta. Skočím nejaký výkon, aby som mal zápis, a potom si dám latku na osobný rekord, nie je problém pokúsiť sa oň aj tri dni pred svetovým šampionátom." Tam bude patriť do širšieho okruhu favoritov, čo dokazujú aj čerstvé svetové tabuľky mladých žrdkárov. Marián je, spolu s Rusom Ivakinom a Kórejčanom Parkom, a výkonom 480 cm, na začiatku druhej svetovej desiatky v tejto sezóne. V čele je suverénne Nemec Nico Weiler, ktorý sa ´vyšplhal´ už na hranicu 534 cm. "Ten je najväčším favoritom žrde v Ostrave. Bude tam silná konkurencia, ale mojím cieľom je postúpiť do finále. K tomu bude treba možno viac ako minulý rok, keď bol kvalifikačný limit 490 cm. Vo finále by som sa rád pokúsil o umiestnenie v prvej päťke, to by bol pre mňa veľký úspech. "

Predstavme si trochu slovenskú atletickú nádej, ktorá sa chystá na svoj prvý veľký šampionát. V tom, že si Marián vybral túto atraktívnu disciplínu, má prsty jeho otec, ktorý sa voľakedy tiež vláčil po pretekoch s neskladným skokanským náčiním. "Zo začiatku som robil rôzne disciplíny, behy, oštep, i diaľku, len žrď nie. K nej ma pritiahol otec. Skočil som prvý raz, a hneď sa mi to zapáčilo. Mal som asi jedenásť rokov, keď som vyhral svoju prvú súťaž, výkonom 260 cm," spomína s úsmevom na svoje začiatky Marián Žigala mladší. "Žrď je určite najzaujímavejšia atletická disciplína. Pre mňa je hlavná, aj keď robím aj ďalšie, ktoré obsahuje viacboj, kde som tiež dorasteneckým majstrom republiky. Mojím najväčším úspechom v žrdi je zatiaľ víťazstvo na Svetových hrách mládeže do pätnásť rokov v Hodoníne."

Najviac ho však láka päťmetrová výška, ktorá je pre slovenskú mužskú žrď už niekoľko rokov zakliata, nevraviac o tom, že tá svetová je doslova o poschodie vyššie. No máme vraj takých borcov, vrátane neho, čo by sa k Austrálčanom Hookerovi a Burgessovi, Nemcovi Lobingerovi či ´amíkovi´ Stevensonovi, mohli predsa len trochu priblížiť. "Určite, na Slovensku sme aspoň traja. Myslím, že od tých svetových výkonov nemusíme byť až tak ďaleko, ako sa na prvý pohľad zdá, o čom svedčí aj výkon Tomáša Ondrejka, zásluhou ktorého po dlhom čase na Slovensku opäť padla hranica piatich metrov. K lepšej skokanskej spoločnosti sa približujeme pomaly ale isto. Naším najväčším konkurentom je zatiaľ najmä Čech Ptáček. Samozrejme, taký Bubka bol výnimočný, naňho nemá ani súčasná svetová špička. Skákať som ho nikdy nevidel, iba som o ňom počul, od otca. Ten sa stále smeje, že na jedných pretekoch ho dokonca porazil. Ale iba preto, že Bubka tam neskočil základ..."

Nádejná žrdkárska skupina vedená trénerom Krajňákom trénuje v lete doma, v Košiciach, horšie je to v zime, keď sa doskočisko sťahuje do hál. "V lete to ešte ujde, lebo podmienky na našom štadióne sú dobré, aj napriek tomu, že tam máme iba staré doskočisko. Problém je v zime, pretože na Slovensku sú iba dve atletické haly. Trénovať chodievame do Bratislavy. Aj kvôli tomu som tam prestúpil na športové gymnázium."

Skok o žrdi je veru poriadne drahý špás, najmä kvôli náčiniu s ktorým sa vykonáva. Guľu, disk, oštep či kladivo, to všetko vám dajú k dispozícii organizátori každého šampionátu, ale žrde si vláčia na mítingy pretekári sami. "Našťastie, nám ich preváža tréner na aute. Na takú súťaž ako sú majstrovstvá sveta ich budem potrebovať aspoň päť, na rozcvičku i samotné preteky. K nám sa dovážajú až z Ameriky, a naozaj to nie je lacná záležitosť, veď jedna stojí približne osemnásťtisíc korún. Niečo nám hradí zväz, ale niečo ide aj z vlastného vrecka." Štepársky vosk, nutný pri úchope, je pri tom už iba finančná maličkosť. "Pár krabíc za sezónu spotrebujem, ale ten dostať aj u nás, takže nie je problém. Ja som si zvykol na vosk, niekto používa magnézium, ale sú aj takí borci, ktorí nepoužívajú nič."

Žrď je atraktívna, ale aj nebezpečná atletická disciplína. Občas sa stáva, že doskočisko je atlétom trochu malé. "Samozrejme, aj mne sa už prihodilo, že som dopadol mimo neho, raz našťastie iba na nohy, ale podarilo sa mi dopadnúť aj na hlavu, keď sa mi zlomila žrď. Prilbu, ako Američan Stevenson, by som však nenosil, neboli to nijaké vážne zranenia. To najvážnejšie mi, paradoxne, spôsobil oštep. Raz ma ním jeden oštepár trafil do kolena, ale neboli z toho žiadne následky."

V Ostrave chce Marián vyskúšať tvrdšiu žrď a vyšší úchop, to by vraj mohol byť recept na magickú hranicu piatich metrov. Škoda len, že pri tých pokusoch nebude mať podporu blízkych. "Mamka ide so sestrou na nejaké majstrovstvá sveta do Malajzie, takže otec bude mať v tom čase na starosť fitness centrum," rodičia budú držať synátorovi prsty iba na diaľku.

Nech už ten svetový šampionát dopadne akokoľvek, atletický život pobeží ďalej, letná sezóna ešte zďaleka nekončí. "Dva týždne po majstrovstvách sveta pôjdem na mládežnícku olympiádu EYOF do Belehradu, a potom sa sústredím na českú ligu, v ktorej štartujem za Moravskú Slaviu Brno," chodí si tam absolvent tretieho ročníka športového gymnázia počas sezóny trocha privyrobiť.

Bohuš MATIA

Autor: Zlatokopi v Košiciach

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.