U mužov sa často stretáva s názorom, že violončelistky považujú za sexi

V rámci festivalu Cassovia Folk Fest si košické publikum mohlo v amfiteátri vychutnať i koncert orchestra Diabolské husle huslistu Jána Berkyho Mrenicu mladšieho. Príroda sa postarala doslova o čertovskú kulisu, kedy nebo pretínali blesky a temperamentnú hudbu dopĺňali hromy. Ešte skôr, než sa koncert začal, si čas na rozhovor našla violončelistka z orchestra - Silvia Šarköziová. Je manželkou cimbalistu Ernesta a spolu majú malé šidlo - Vanessku, ktorú si iste pamätáte ako víťazku relácie Desať pre Hollywood.

Pred koncertom to ešte nevyzeralo na búrku, amfiteáter bol plný divákov, ktorí si užívali príjemný horúci večer. "Vystupovanie pod holým nebom má pre nás vždy veľmi špecifickú atmosféru," prezradila S. Šarköziová. "Ja osobne leto doslova zbožňujem a dá sa povedať, že počas celého roka na neho čakám. Škoda len, že trvá tak krátko. Preto mám rada letné koncerty - robím to, čo mám rada a navyše si užívam teplé počasie."

Teší sa aj na to, že počas leta si dopraje oddych. Záver sezóny totiž pre Diabolské husle znamená väčšinou pomerne hustý koncertný kalendár. "Do Košíc sme prišli rovno z koncertu v Heľpe, čaká nás cesta do Talianska a do Viedne. Na jednej strane je dosť vyčerpávajúce, keď sa nazbiera takto pomerne veľa koncertov za sebou, ale na druhej strane potom máme viac voľna. Veľmi sa teším na prázdniny, ktoré si užijeme s dcérkou. Keďže s Diabolskými husľami cestujeme pomerne veľa, tak dovolenku si najradšej užijeme niekde na Slovensku."

Počas sezóny musí často S. Šarköziová cestovať. Keďže nemôže brávať Vanessku so sebou, v lete sa bude snažiť vynahradiť si to. "Vždy veľmi ťažko znášam dni, kedy nemôžeme byť spolu. Keď sme teraz odchádzali a vedela som, že sa neuvidíme pár dní, tak sme celé hodiny trávili v objatí. Dá sa povedať, že som si urobila zásoby, z ktorých budem musieť vyžiť," prezradila so smiechom. Keď je bez dcérky, najviac sa to prejaví na účte za telefón. "Som schopná si s ňou telefonovať celé hodiny - to je jediné, čo mi pomáha, lebo takto viem, čo robí, kde je a ako sa má. Už si zo mňa ostatní členovia orchestra robia žarty, že všetok honorár, ktorý dostanem, pretelefonujem..."

Vanessku so sebou rodičia brávajú na koncerty cez prázdniny, keď nemusí chodiť do školy, alebo počas školského roka vtedy, ak sa nechystajú ďaleko. "Chodieva s nami veľmi rada. Vždy ju aj Janko vyzve, aby čosi zaspievala. Ona sedí v hľadisku a celý čas na to čaká. Zbožňuje totiž pocit stáť na pódiu. Veď aj má rôzne aktivity, chodí moderovať a podobne. My sa snažíme, aby toho mala čo najmenej, nechceme, aby to šlo na úkor školy. Keď sa však dopočuje, že sme nejakú ponuku, ktorú dostala, odmietli, tak je doma zle. My dvaja sa snažíme, aby to všetko brala čo najtriezvejšie. Chceme, aby si uchovala bezstarostné detstvo. Nebolo by dobré, keby mala len veľa povinností. Veď keď ide niekde moderovať akciu, nemôže len tak prísť a odmoderovať to ako stará profesionálka. Má len sedem rokov! Musí sa pripraviť... Preto sa snažím, aby toho nebolo na ňu priveľa."

Keď sa Vanesska objavila na kastingu programu Desať pre Hollywood, v podstate bolo už od začiatku jasné, že toto malé milé šidlo si získa hlasy divákov. Výhrou pre ňu bola možnosť zahrať si v seriáli Medzi nami. "Dcérka sa už ako veľmi maličká začala takto prejavovať. Všimli sme si, že sa rada predvádza a zabáva ľudí." Nadanie a trochu toho exhibicionizmu zrejme podedila po oboch rodičoch. "Aj v každom muzikantovi musí byť štipka exhibicionistu. Inak by nevyšiel na pódium a nedostal zo seba všetko to, čo treba..."

Aj Silvia sama bola podobná ako jej dcérka. Rada sa predvádzala, vždy sa hlásila, keď bolo treba kdesi čosi zaspievať alebo zahrať... "Dnes som vďačná, že to takto dopadlo a najmä som rada, že sa mi hneď po škole podarilo dostať sa do Diabolských huslí. Poznala som orchester ešte dávno pred tým a obdivovala som ho. Zo školy som odchádzala plná ambícií a tie sa mi plnia. Účinkovanie v Diabolských husliach je môj splnený sen."

Manžela považuje

za geniálneho muzikanta

Manžela, ktorý je cimbalistom v Diabolských husliach, spoznala skôr, ako prišla do orchestra. "Spoznali sme sa na konzervatóriu. Bol veľmi obľúbený, každý ho mal rád. Všetky moje kamarátky boli do neho zamilované. Koho si nezískal tým, ako úžasne hral, toho si získal tým, aký je priateľský. Ja sama ho považujem za geniálneho muzikanta."

Keďže je taký obľúbený a dokáže si každého získať, nežiarli na neho? "V podstate nie. Aj keď som videla, že ho zbožňujú všetky moje kamarátky, bola som spokojná, lebo on miloval iba mňa! Keby to bolo inak, to by už bolo horšie. Našťastie mi manžel nikdy nezadal dôvod na to, aby som musela žiarliť. A rovnako je to aj naopak. Ernest nie je žiarlivý. Zase - niekedy ma to aj štve, veď trochu by požiarliť mohol, nie?," prezradila so smiechom.

S. Šarköziová má to šťastie, že po boku má pozorného muža, ktorý ani po rokoch nezabudol, že žene treba svoju lásku dávať stále najavo... "Vidím, že ho stále zaujímam a to je krásne. Ak mám nový účes, alebo si kúpim čosi nové na seba, hneď to zbadá a pochváli ma. Dokonca stačí, aby som sa inak nalíčila a on to spozná. Je úžasné, keď žena vidí, že si ju jej manžel všíma..."

Mohlo by sa zdať, že keďže vďaka hraniu v Diabolských husliach trávia spolu veľmi veľa času, že by si pomaly aj mohli liezť na nervy... "Nikto nám nechce veriť, že jeden z druhého nemáme ponorkovú chorobu, keď chodíme po zájazdoch a sme stále spolu. Lenže čím viac máme práce v kapele na rôznych koncertoch, tým menej času máme na nezhody. To sa skôr začne prejavovať doma. Tam si po pár pokojných dňoch začnem uvedomovať, aký je neporiadny a že mi v domácnosti nepomáha. Na druhej strane mi to však až tak veľmi neprekáža, lebo domáce práce mám rada. A ak by mi mal pomáhať s niečím, čo aj tak nevie, tak nech to radšej nerobí, aby čosi nepokazil. Sú však isté - nazvime ich drobné chlapské nedostatky - ktoré ma dokážu nahnevať. To už aj Vanesska vie, kedy sa budem zlostiť. Minule skonštatovala - To bude zase mama zúriť, že tato nechal šaty hodené na cimbale..."

Keď majú všetci traja na seba čas, najradšej ho trávia v lete na kúpalisku. "Všetci zbožňujeme vodu. Blízko máme jedno kúpalisko, kam sa ráno vychystáme a sme tam až do večera. V zime je to pre nás ťažké, toto ročné obdobie nemáme radi. Potom sme taká typická rodinka, ktorá sa vyberie do obchodného centra. My s Vanesskou si obzeráme šaty, manžel cédečka s hudbou..."

Keďže sa Vanesska rada fintí, tak s maminou obieha všetky bižutérie, obchody s kabelkami a topánkami, drogérie... "Dokonca už nechce nosiť topánky, ktoré nemajú opätok. Chce byť krásna, takže mi už aj chodí do šminiek. Niektoré som jej už musela dať. Keď odchádzam na dlhšie preč, tak so mnou vyjednáva, ktoré šminky jej musím nechať. Má výborný vkus a vždy keď zájdeme na nákupy, tak si kúpi krajší lesk či rúž a ja potom musím vymýšľať, ako ju prinútiť, aby mi ich požičala."

Vanessku treba usmerniť

Keďže je Vanesska doslova malý živel, jej rodičia vedia, že ju treba usmerniť, aby im neprerástla cez hlavu... "U nej sa doslova nakopili talenty a nadanie na všetko možné. Snažíme sa robiť to tak, aby nechodila na priveľa krúžkov. Som sebecká a chcem ju mať čo najviac pre seba. Nechcem, aby bola zamestnaná školou a rôznymi záujmami od rána do večera. Vybrali sme preto pre ňu to, v čom vidno, že je najšikovnejšia. Chodí teda hrať na husle, čo jej naozaj veľmi dobre ide. Okrem toho spieva a učí sa jazyky. Veľmi by chcela i tancovať a už to tak vyzerá, že ju prihlásime aj na tanec, lebo na tom nástojí. Je veľmi všestranná."

S. Šarköziovú mrzí, že namôže svoju dcérku naučiť rómsky jazyk. "Bohužiaľ ho neovládam ja ani manžel, čo je škoda. A vidím, že Vanesska by chcela, lebo keď ju naučíme nejakú novú rómsku pesničku, tak sa pýta na slová, čo znamenajú a chce vedieť, či ich vyslovuje správne. Škoda, že v tomto jej nedokážem pomôcť. Dúfam, že až bude staršia, tak jej niekto pomôže naučiť sa aj po rómsky."

Samotná S. Šarköziová v sebe rómske korene stále veľmi silne pociťuje. "Hlavne sa to prejavuje pri hudbe. Keď začujem rómske pesničky, cítim, že je to moja prirodzená súčasť. Pri rómskych piesňach človek hneď vycíti, či ich spieva Róm alebo nie. Nikto iný ich tak dobre nedokáže precítiť." Aj keď je S. Šarköziová známa ako violončelistka, občas si s Diabolskými husľami i zaspieva. "Lenže pri speve sa cítim ak krkavčia mať a je mi ľúto, že ´zanedbávam´ violončelo. Lebo pri spievaní sa nedá aj hrať. Raz sa mi stalo, že som v televíznom programe vystupovala ako speváčka a zrazu som si uvedomila, že to moje violončelo stojí v kúte opustené. Bol to príšerný pocit a vtedy som si povedala, že spev nechám na speváčky a radšej budem hrať."

Ako dieťa však chcela hrať na husle. Na umeleckej škole však na husle brali iba deti do šiestich rokov. "Moji rodičia to akosi dovtedy nestihli a keď ma prišli prihlásiť, učiteľky mi povedali, že ako sedemročná som už na husle stará. Navrhli mi klavír, ale to sa mi nepáčilo. Sama som sa opýtala, či by som nemohla hrať na violončelo. Každý sa tomu čudoval, že som sa rozhodla pre tento nástroj, no na druhej strane boli radi, lebo vtedy sa v Trnave nenašiel nikto, kto by chcel hrať na violončelo. Dnes som veľmi rada, že to takto dopadlo a že som bola na husle taká stará..."

Krásna žena za violončelom je rozhodne veľmi zaujímavý obraz. Zdeněk Svěrák po ňom siahol vo svojom filme Kolja... "Pomerne často sa stretávam s tým, že muži violončelistky považujú za sexi. Vraj žene tento nástroj pristane."

Thajsko bol horor

S. Šarköziová sa teší z toho, že v najbližších mesiacoch si užije rodinnú pohodu. "Našťastie nás nečakajú žiadne zájazdy, kvôli ktorým by bolo treba ísť ďaleko. Niekedy si rada užijem to, že som doma a nemusím nikam cestovať. Na druhej strane som sa však vďaka Diabolským husliam dostala na miesta, ktoré boli mojim snom. Ani by mi len nenapadlo, že sa raz pozriem aj do Austrálie. A podarilo sa."

Má však aj také cestovateľské zážitky, na ktoré by rada radšej zabudla. "Každý si myslí, že ísť do Thajska je úžasná vec a že je tá krajina fantastická. Pre mňa to bol horor. Mám totiž fóbiu z chrobákov a hmyzu a tam aj v tých najlepších hoteloch všade liezli veľké šváby. Boli sme tam dva týždne, počas ktorých som zostarla o 20 rokov. Vrátila som sa s obrovskými kruhmi pod očami, unavená, vychudnutá, zničená. Do Thajska by som už nešla za nič na svete," dodala.

Miesto narodenia: Trnava

Rodinný stav: vydatá, dcérka Vanessa

Ukončené vzdelanie: konzervatórium

Relax: kúpalisko

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.