Záhadná vražda rozvedenej Márie

Trestný čin vraždy sa medzi mladistvými páchateľmi vyskytuje veľmi zriedka. Za rok sa ich počet dá zrátať na prstoch jednej - dvoch rúk. Možno i preto, že šlo o skutočné ojedinelý prípad a výnimočný bol aj motív vraha, sme jeden taký vybrali na tento týždeň. Nestal sa v Košiciach, ale to určite neuberie na atraktívnosti, ktorou sa príbeh vyznačuje. Stať sa môže kdekoľvek a kedykoľvek znova...

Na začiatku nového vyšetrovacieho spisu bol nález mŕtvoly 34-ročnej Márie D. O jej objavenie sa postarale jej sestra Iveta. Tri dni sa svojej dvojičke snažila dovolať, lebo sa mali dohodnúť na spoločnej oslave narodenín, no márne. Keď si Iveta overila, že o Márii nič nevedeli ani v zamestnaní, kontaktovala políciu, ktorá byt otvorila. Pohľad, ktorý sa im naskytol, všetkých šokoval. Predsieň bola celá od krvi a v jej strede ležalo telo obete. Mária s útočníkom zjavne bojovala a nevzdala sa života ľahko. Mŕtvola bola posiata množstvom rán, ktorých počet patológ ustálil na čísle 24. Určil aj približný čas smrti s toleranciou plus - mínus šesť hodín.

Okamžite s nálezom mŕtvoly sa rozbehlo pátranie po vrahovi. Jeden tip, ktorý napokon nepriamo viedol k vrahovi, poskytla polícii sestra obete. O Márii totiž vedela, že sa vyše pol roka stretáva so ženatým mužom Karolom G. Ten mohol mať, aspoň podľa mienky Ivety Z., na smrti jej sestry nejaký záujem. Kriminalisti túto stopu preverili, ale podozrenie sa nepotvrdilo. Karol bol v čase vraždy preukázateľne na inom mieste a šok zo správy o smrti jeho milenky "zahral" tak presvedčivo, že bol aspoň na 99 percet autentický. Proti jeho prítomnosti na mieste činu svedčili aj odtlačky prstov, patriace inej osobe a tiež odtlačky tenisiek, ktorých veľkosť bola o dve čísla menšia, ako Karola G.

Kriminalisti začali po dvoch týždňoch vyšetrovania tušiť, že tento prípad tak skoro nevyriešia. Vypočuli vyše sto svedkov a stále nič. Až pri ich čítaní a porovnávaní si jeden vyšetrovateľ všimol drobnosť, ktorá ich naviedla na správny smer. Bol ním postreh niektorých susedov z bloku, ktorí si niekoľko dní pred vraždou všimli neznámeho mladíka, ako sa obšmieta v okolí. Akoby niekoho hľadal alebo čakal. Týchto svedkov si kriminalisti pozvali ešte raz a predložili im vyše 50 fotografií. Nevedno prečo, no ocitla sa medzi nimi aj fotka Karolovho 17-ročného syna Petra. Študenta strednej odbornej školy piati susedia Márie D. jednoznačne označili za človeka, ktorého spomenuli vo svojej výpovedi. V mieste bydliska obete pritom nemal čo robiť. Rodina Karola G. bývala na inom sídlisku a Petrova škola sa nachádzala na opačnom konci mesta.

Keď sa študent ocitol na kriminálke, najprv sa tváril ako svätý. Máriu vraj nepozná a nikdy v jej byte nebol. No keď mu odobrali odtlačky prstov, zneistel. A keď ho oboznámili s výpoveďami susedov, prestal hrať divadlo a všetko vysypal. "Už som sa na to nemohol pozerať," bola prvá veta, ktorú povedal. "Mama s otcom sa iba hádali a to všetko kvôli jeho známosti. Mama bola z toho na nervy. Plakala, kričala, prosila aj hrozila, no otec bol rozhodnutý, že od nás odíde. K tej kurve, ako ju mama nazývala. Otec sa mame vyhrážal, že ak bude robiť problémy s rozvodom, on byt predá a my pôjdeme na ulicu..."

Peter si zrejme uvedomoval, ako prípadný rozvod poznačí jeho život. Mal ešte 12-ročného brata a 8-ročnú sestru. Ak by ich otec opustil, finančne by na tom boli veľmi zle. Jeho mama ako kuchárka na základnej škole až tak fantasticky nezarábala, kým otec, posledné dva roky úspešný podnikateľ, držal životnú úroveň rodiny na akom-takom štandarde. "Otcovi som sa snažil dohovoriť aj ja, ale k ničomu to neviedlo," pokračoval Peter. "Dookola opakoval, že až vyrastiem, tak to pochopím. A možno vraj niekdy urobím to isté..."

Svojim ešte detským rozumom našiel Peter iba jedno riešenie. Odstrániť pôvodcu všetkých problémov, tú ktorá im chcela zobrať otca a rozvrátiť rodinu. Až jej nebude, možno sa otec umúdri a zostane s nimi. "Kde býva som si zistil podľa telefónneho zoznamu," blížil sa Peter k opisu osudného stretnutia. "Dva tri som sa tam čakal a keď prišla s otcom, poriadne som si ju obzrel. Ešte som tam bol asi dvakrát, ale vždy som odišiel. Nemal som odvahu to urobiť. Ale hádky doma ma utvrdili v tom, že iné riešenie nám nepomôže..."

V osudné popoludnie vraj čakal na Máriu dve hodiny. Až prišla, vyšiel za ňou na 5-poschodie. "Keď som sa jej predstavil, najprv som ju prosil, aby môjho otca nechala. Povedala, aby som to neriešil, že je to vec dospelých. Vtedy som pochopil, že sa môjho otca nevzdá. Vytiahol som dýku a zaútočil som na ňu..." Samozrejme, Mária sa bránila, no proti o hlavu vyššiemu a ozbrojenému útočníkovi nemala šancu dlho odolávať. Navyše, Peter jej ľavou rukou zapchával ústa, takže ani kričať o pomoc sa jej nedarilo. Po chvíli boj o život prehrala... "Potom som sa umyl a počkal, až sa zotmie, lebo šaty som mal od krvi. Doma som ich na druhý deň prepral v rukách," ukončil Peter opis incidentu.

Súd ho bez veľkých ceremónií uznal vinným z vraždy a poslal na 7 rokov za mreže.

rob

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.