cieľ dosiahnuť uznanie práva na sebaurčenie aj pre "južanský ľud". Vyplýva to z vyhlásenia, podľa ktorého pre dosiahnutie tohto práva je potrebné ľudové hlasovanie.
Iniciátorom podujatia, na ktorom sa zúčastnili necelé dve desiatky účastníkov, z nich traja zahraniční hostia z Rakúska a Maďarska, je komárňanský podnikateľ János Bósza. Ako uviedol, členovia rady sa dohodli na tom, že pôvodný názov Rada autonómie južného Felvidéku zmenia na Južanská rada za sebaurčenie, aby slovenských spoluobčanov nepoburovali pojmom autonómia, ani pojmom Felvidék.
"V podstate už sme začali zbierku podpisov ešte koncom minulého roka neoficiálne takým štýlom, že sme ponúkli alternatívu občanom južného Slovenska, že aj také niečo sa môže konať na juhu. Či budenejaká iniciatíva referenda, to rozhodne potom vedenie občianskeho združenia," povedal Bósza pred novinármi, ktorý ale neprezradil, koľko podpisov získali.
O SMK povedal, že tá vôbec nemá autonómiu v programe. "Počuli sme vyjadrenie pána podpredsedu Berényiho, že na budúci rok niečo plánujú. My nie sme s nimi v kontakte, pána Durayho sme pozvali, on sa odmietol zúčastniť valného zhromaždenia. Tak v budúcnosti uvidíme, ako ďalej," dodal.
"Ďalšie dva roky si predstavujeme tak, že budeme chodiť medzi ľudí, aj do slovenských dedín, vysvetlíme, o čo nám ide," konštatoval Bósza.
Na schôdzke sa okrem predstaviteľov občianskych združení z regiónov južného Slovenska a cirkví zúčastnila aj právnička Eva Maria Barki z Rakúska, ktorá sa zaoberá otázkami práv menšín vo svete. Podľa nej právo na sebaurčenie spočíva všade na svete v tom, že sa treba spýtať ľudu. "Dovtedy nebude ozajstný pokoj v strednej Európe, dokiaľ otázka maďarstva nebude vyriešená," zdôraznila Barki na margo situácie maďarskej menšiny žijúcej v Karpatskej kotline.
Vo vyhlásení združenia, ktorého konečné znenie ešte dolaďujú, sa ďalej uvádza, že právo na sebaurčenie je povinne uznaná medzinárodná norma zakotvená v dokumente Medzinárodnej konvencie občianskych a politických práv, v prvom paragrafe hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv a v nespočetných rozhodnutiach OSN. Pre dosiahnutie práva sebaurčenia je potrebné referendum, v ktorom treba ľudu položiť otázky, v akom systéme chce žiť.
Činnosť občianskeho združenia spočíva v informovaní domáceho a zahraničného fóra, v osobných stretnutiach, konferenciách, sympóziách, v organizácii referenda a v zbieraní podpisov. Úlohou rady by mala byť koordinácia aktivít vedúcich k vzniku autonómneho územia na juhu Slovenska, rada chce otvoriť diskusiu medzi Maďarmi i Slovákmi o pravom význame autonómie a rehabilitovať
tento pojem.
Reakcie sú odmietavé
Aktivity OZ Južanská rada za sebaurčenie môžu nájsť podporu len v postojoch nacionalisticky orientovaných politikov. Uviedol politológ Grigorij Mesežnikov v reakcii na víkendovú ustanovujúcu schôdzu rady, ktorá má za cieľ dosiahnuť uznanie práva na sebaurčenie aj pre "južanský ľud".
Slováci sa však podľa odborníkov nemusia báť. "Združenie nemá podporu Strany maďarskej koalície (SMK) a rovnako počet zúčastnených netvoril dostatočne reprezentatívnu vzorku občanov dotknutej oblasti," uviedol politológ. Zároveň vylúčil, že by tendencie takýchto aktivistov nabrali na sile v prípade, že by Kosovo dosiahlo samostatnosť. "Slovensko-maďarské vzťahy vylučujú akúkoľvek repliku, že by sa mohlo také niečo stať," uzavrel Mesežnikov.
Od OZ Južanská rada za sebaurčenie sa dištancovala aj SMK. Podľa slov zástupcu predsedu Józsefa Berényiho s predsedom združenia Jánosom Bószom nikdy nespolupracovali a nezúčastnili sa ani na zhromaždení.
"Čo sa týka menšinovej samosprávy, tak pripravujeme nový program strany, ktorý bude hotový do apríla budúceho roka," uviedol Berényi. Akú formu do neho zapracujú, ešte nevedel povedať.
Autor: Moča (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
