humor už poplietli tisíce ženských hláv. Jeho hity dodali punc jedinečnosti významným chvíľam, no aj v súčasnosti disponujú silou pôsobiť doslova ako balzam na dušu. Je vášnivým motoristom a vyskúšal už aj paragliding. S vervou sa púšťa do fyzicky náročných projektov, ktoré by potrápili aj o generáciu mladších kolegov. Ani dnes, napriek šiestim krížikom, v sebe nezaprie zvodcu a potmehúdsky na nežné pokolenie vybaľuje všetky zbrane. Tou najväčšou, obrovským a dokonale využitým talentom, oslňoval i v Košiciach v rámci koncertu na Medzinárodnom tanečnom festivale Cassia Dance Fest 2007.
Po vojenčine ste krátky čas pracovali ako telefonista s Jarom Filipom v Slovkoncerte. Ako spomínate na toto obdobie?
- S Jarom sme si toto krátkodobé povolanie trošku vyskúšali. U Deža Ursínyho sme boli obaja v hudobnom zoskupení, kde sme neustále cvičili a čakali na to, kedy sa konečne niečo úžasné stane. Nemali sme to v tom čase ľahké. Život sa s nami nemaznal, museli sme platiť nájomné, nemali sme stály príjem. Štrnásť a pol mesiaca sme sa teda živili touto zaujímavou prácou a ľutujem všetkých, čo boli na druhej strane linky, pretože som prepájal hlava nehlava. Bola to katastrofa. Istým spôsobom to ale pre nás bola veľmi dobrá škola.
Študovali ste na konzervatóriu tanec, venujete sa hudbe, no údajne by ste za iných okolností rád boli pretekárom. Vari vás stáž na okruhu F1 až tak uchvátila? Fascinuje vás skôr rýchlosť, alebo adrenalín?
- Fascinuje ma doslova všetko. Pričuchnúť k atmosfére, spoznať nových ľudí, ktorí sa týmto športom živia a žijú z huby do huby... Napriek všetkému sa vydržia tešiť ako malí chlapci, preberajú pre nás nepodstatné desatiny sekúnd. Je na tom niečo neopísateľné. Mňa to opantalo, jazdím takých 6-7 pretekov za rok. Vyzúrim sa, vydám energiu, nadviažem priateľstvá. Smejem sa, že divákom mávam za jazdy, lebo moja rýchlosť mi to pokojne dovoľuje.
Pričuchli ste aj k iným adrenalínovým športom? Alebo radšej nepokúšate osud?
- Skúšal som už aj paragliding. A skúšal, mám na mysli v pravom zmysle slova. Vzlietol som totiž asi až na 26-ty pokus. Už som mal úplne odraté ramená. Keby ma pri tom nefilmovali, ťažko by som vysvetľoval, prečo vyzerám ako zbitý pes. Až dolu som si uvedomil, že vo vzduchu číhajú nebezpečenstvá. Tam hore som na to nemal čas myslieť.
Vaším snom bolo zaspievať si s veľkým orchestrom. Splnil sa, vystupovali ste s orchestrom Gustava Broma. Je niečo, o čom snívate v súkromí?
- Vo večnom časovom chaose sa túžim nejakým spôsobom ustáliť. Nájsť si aspoň kúsok pokoja. Snažím sa žiť normálne, robiť projekty, za ktoré sa nemusím hanbiť. Chcem si hrať a robiť to, čo uznám za vhodné. Nedávam si ani žiadne veľké predsavzatia. Nechávam veci plynúť, snažím sa netrápiť sa a nerobiť si zbytočne zo všetkého ťažkú hlavu. Aj tak by to nemalo žiadny význam.
Hit Kapely starnú je veľmi obľúbený. Čomu pripisujete skutočnosť, že pri MODUS-e a vašich pesničkách sa zastavil čas? Prezraďte nejaký tajný recept, ako na to.
- Snažím sa o to, aby som bol "in". (Smiech). Aj keď síce ešte vždy netuším, čo to presne je. Človek sa snáď s pocitom nejakého vnútorného presvedčenia pokúša oslovovať i mladšiu generáciu. Považujem to za dôležité. Myslím si, že dnešní mladí ľudia sú napriek všetkému mimoriadne citliví. Aj keď sa hovorí, že vlastne na to nemajú veľa času, lebo sú rýchlosťou života a vnímania ďaleko vpredu. Dôležité je podľa mňa nezabudnúť sa na seba dívať, komunikovať s publikom, nestratiť puto vzájomnosti. Prioritou pre mňa je, aby muzika, ktorú produkujem, ľuďom niečo dala. Neviem si predstaviť muziku bez života. Hudba je môj osud, vnímam to tak, že som si v živote vybral dobre a bez nej sa podľa mňa nedá robiť nič poriadne a už vôbec nie poriadne sa milovať.
Vy sa ale snažíte byť "in" prirodzenou cestou, čo je sympatické. Považujete za negatívum, keď mladé kapely idú cestou imidžu? Keď sa snažia preraziť nie práve najšťastnejšou formou?
- Ja som samozrejme tiež bol šoférovaný rôznymi nemenovanými ľuďmi, ktorí ma upozorňovali na to, čo by som mal a nemal. Čo by som si mal obliekať, ako by som sa mal tváriť. Väčšinou však ani za mak nerozumeli hudbe. A v tom bol a je hlavný problém. Pre mňa totiž je a vždy bola hudba najdôležitejšia. Najvhodnejší je prirodzený imidž, ktorý len dotvára a utvrdzuje to, čo chce človek poslucháčovi, alebo dievčine povedať. Ako na ľudí pôsobí. Dôležité je imidžom nič nepokaziť.
Zo zahraničných interpretov vám učaroval Elton John. Podľahli ste čaru jeho typicky krásnej harmónie. Koho z našich muzikantov si vážite?
- Okrem Eltona Johna je mojím veľkým učiteľom hudby Ray Charles. Neovplyvnil len mňa, ale obrovské množstvo ďalších muzikantov a citlivých ľudí. Každý človek by mal mať podľa mňa základný vzor, ku ktorému sa do garáže zaklope a Ray je tým mojím. Z našich hudobníkov si vážim kopu ľudí, nechcel by som ale nikoho opomenúť. Obdivujem muzikantov a spevákov, z ktorých cítiť nejaký feeling a improvizáciu. Tiež je dôležité, aby bol spevák aj muzikantom, aby porozumel skladateľovi, čo od neho chce.
Ste rodina so Zuzkou Krónerovou. Ako spomínate na pána Krónera?
- Mali sme veľmi dobrý vzťah. Najradšej spomínam na to, ako mi dovolil ostrihať ho. Asi trikrát som mal tú česť a veľmi si to vážim. Samozrejme, bolo to až vtedy, keď bol starší. V inom prípade si to neviem predstaviť. Jeho jedinou žiadosťou bolo, aby nevyzeral ako "kolotočár".
Máte dve vnúčatá. Rozmaznávate ich? Ste hrdý deduško?
- Ach jaj, veď som sa práve dôkladne oholil. (Smiech). Vzťah k vnúčatám mám veľmi dobrý, keďže som si vlastné deti veľmi neužil. Bol som zapojený do vážnej muzikantskej mašinérie, kde sme mali občas i päťdesiat koncertov za mesiac. S rodinou som veľa času netrávil. Viac-menej som vtedy všetko nechal na manželku. Nemala to ľahké vydržať s muzikantom, ktorý bol pomerne veľký egoista a snažil sa niečo tvrdohlavo a za každú cenu presadiť.
Venujete sa obrovskému množstvu aktivít. Okrem hudby príležitostne hráte, dabujete, moderujete i účinkujete v rôznych šou. Odkiaľ čerpáte na toto všetko energiu?
- Snažím sa ukradnúť si pre seba viac času ako kedysi. Keď by sa človek začal nejako brzdiť, alebo nejakým spôsobom sa umárať, koľko si nesie krížikov a koľko nie, nedopadlo by to dobre. Nemá zmysel priveľmi sa pozorovať. Teraz nemám až toľko práce s kapelou. Už si vyberáme, kde pôjdeme hrať. Preto mám konečne čas na seba a aj chcem, aby to tak bolo.
Ste hudobník, na konzervatóriu ste vyštudovali tanečný odbor. Máte vari vzťah aj k výtvarnému umeniu?
- Moje koketovanie s maľovaním bolo dobré akurát tak na pokazenie si reputácie. (Smiech). Pokúšal som sa vytvoriť obrázky pre istú nadáciu a pomerne dosť ma to chytilo. Sám som sa čudoval, ako sa mi to páči. Mal som pocit, že maľovaním trošku poodhaľujem svoje vnútro. Že aj prostredníctvom tohto umenia ma ľudia viac spoznajú, nazrú pod povrch.
V reláciách Hviezdy na ľade a Celebrity Camp ste preukázali obdivuhodnú kondičku. Udržiavate si ju tenisom?
- Tenis ma drží už asi štyri roky, venujem mu všetok voľný čas. Doslova som mu prepadol, sám sa tomu čudujem. Z času na čas si však aj rád zabicyklujem. Športové aktivity ma udržujú pri živote, ale zase to s nimi až tak nepreháňam. Beriem to s rezervou, a tak si kľudne po náročnom športovom vypätí dám i dve deci vínka. Len to prosím nedávajte na titulku. (Smiech).
Vznikli v rámci pobytu na Filipínach i nejaké priateľstvá? Alebo ste si už po mesiaci všetci poriadne liezli na nervy?
- Môžem pokojne povedať, že pár priateľstiev naozaj vzniklo. Zblížil som sa najmä s Karolom Kučerom. Už sme spolu niečo aj po hudobnej stránke spáchali. Kopa ľudí tam však bola takých, ktorí sa pred divákmi ukázali, akí naozaj sú. Som na to zvyknutý, v kapele tiež človek žije v uzavretom kolektíve. Bol som na to teda "socialisticky" pripravený, žiť s niekým mesiac "v jednej posteli".
Keď sa obzriete za seba na všetky vytvorené hity, cítite uspokojenie a hrdosť?
- Samozrejme, keď sa pozriem za seba na všetky moje melódie sám, nemôžem byť z toho úplne hotový. To by som teda dopadol. Keď ma na ich výnimočnosť upozorňujú iní a určitým spôsobom to u druhých zanecháva hudobný "ekzém", je to iné. Vtedy cítim, že to nebola zbytočná robota a mám dôvod naďalej v tom pokračovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
