tvoria jeden stavebný celok. Urobíme tak najmä vtedy, keď ide o starodávne stavebné súbory, pričom o jednotlivých stavbách tohto súboru vieme toho len veľmi málo. K tomu, že dnes predstavujeme starobylé inkské mestečko Machu Picchu, prispelo aj to, že toto historicky mimoriadne cenné stavebné dielo bolo 7. júla 2007 vyhlásené (v trochu kontroverznej ankete) za jeden zo siedmich nových divov sveta. Už v roku 1983 však bolo Machu Picchu zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO (táto organizácia sa od spomínanej nedávnej ankety dištancovala a skritizovala ju). Tri vybrané stavby (rímske Koloseum, Veľký čínsky múr a Tádž Mahál) sme vám už predstavili a zvyšné tri (socha Krista Spasiteľa v Brazílii, mexická pyramída Chichén Itzán a jordánske mesto Petra) vám predstavíme v nasledujúcich týždňoch.
Inkskú ríšu rozvrátili Španieli
O Starobylej ríši Inkov toho veľa nevieme. Vie sa však to, že išlo o veľmi dobre organizovanú civiláziu, ktorá mala na tú dobu vyspelé hospodárstvo a rozvinutú cestnú sieť, ktorej celková dĺžka bola okolo 32 200 kilometrov. V inkskej ríši, ktorá bola najväčšou ríšou v predkolumbovskej Amerike, vládla striktná spoločenská hierarchia. Administratívnym, politickým a vojenským centrom ríše bolo mesto Cuzco. Ríša začala vznikať niekedy začiatkom 13. storočia. V období od 1438 do 1533 sa Inkom podarilo, použijúc rôzne metódy (od dobýjania po mierovú asimiláciu), podrobiť si veľkú časť západu Južnej Ameriky, takže ich ríša napokon zahrnovala územia, ktoré dnes patria do štátov Ekvádor, Peru, Bolívia, Argentína, Chile a Kolumbia. Inkovia uctievali prírodné sily a Slnko považovali za darcu života, pričom verili, že ich kráľ je jeho priamym potomkom. V období svojho najväčšieho rozkvetu, ktoré trvalo približne sto rokov, mala ríša Inkov okolo 12 miliónov obyvateľov. Inkovia na základe pozorovania pohybu nebeských telies určovali ročné obdobia a termíny siatia a zberu úrody. K zániku ríše Inkov "prispeli" Španieli, ktorých dobyvateľské oddiely, vedené Franciscom Pizarrom, dosiahli inkské teritórium v roku 1526. Španieli dobyli Cuzco, ale nikdy sa nedostali do Machu Picchu, vzdialeného od Cuzca len 70 kilometrov.
Mesto žilo len sto rokov
Machu Picchu leží v nadmorskej výške 2 350 metrov, v sedle medzi dvomi horskými masívmi. Výstavbu mesta Machu Picchu nariadil okolo roku 1460 inkský vládca Pachacuti Inka Jupanqui. Dodnes sa vedci nevedia zjednotiť na tom, na aké účely bolo vlastne toto mesto postavené.jeden z názorov tvrdí, že v prípade útoku sa mesto malo stať útočiškom vybranej inkskej aristokracie. Mnohí archeológovia však tvrdia, že išlo o sídlo spomenutého inkského vládcu. V celom meste, ležiacom na pomerne prudkom svahu je okolo 140 budov. V dobe najväčšieho rokvetu žilo v meste pravdepodobne 1 000 až 2 000 ľudí, ktorí boli úplne sebestační. Mesto bolo obklopené úrodnými terasami, anktorých sa pestovali rôzne plodiny a malo aj dostatok vodných zdrojov.. Budovy v meste boli postavneé z opracovaný kamenných blokov. Aj dnes vzbudzuje úžas stavebná technika Inkov, ktorí dokázali vyrobiť mimoriadne presné kamenné bloky, ktorésú spojené bez použitia malty. Kamene boli opracovávané len bronzovými nástrojmi a obrusované pieskom. Záhadou ostáva spôsob dopravy týchto blokov, z ktorých niektoré vážili aj 50 ton, pretože Inkovia nepoznali koleso. Bloky sú k sebe poukladané tak natesno, že sa do štrbiny medzi nimi nevojde ani najtenší nôž. Jedinou stavbou okrúhleho pôdorysu v celom meste je chrám Slnka, ktorý má dve okná, cez ktoré prúdia prvé slnečné lúče v dňoch letného a zimného slnovratu. Jednou z najväčších záhad tohto mesta je to, že život v ňom pulzoval len približne sto rokov, do polovice 16. storočia. O tom, akú osud postihol obyvateľov tohto mesta a čo viedlo k ich úplnému vymretiu, existujú len dohady (spomína sa napríklad epidémia). Možno, že Machu Picchu by bolo dodnes neobjaveným mestom, nebyť neúnavného amerického bádateľa Hirama Binghama. Ten sa vydal do Ánd hľadať mesto Vilcabamba (niekedy uvádzané ako Vicapampa), ktoré sa stalo posledným útočiskom Inkov pred postupujúcimi Španielmi. Namiesto tohto mesta však Bingham so svojím tímom z univerzity Yale zastal 14. júla 1911 pred ruinami dovtedy neznámeho mesta, prerasteného bujnou vegetáciou. Bingham sa so svojím tímom do tohto mesta v roku 1914 vrátil a s podporou Americkej geografickej spoločnosti ho dôkladne zdokumentoval a vyčistil od vegetácie. Pod vegetáciou sa našli domy, chrámy, kanály, množstvo terás a tisíce schodov, vytesaných do kameňa. Na základe svojich nálezov urobil Bignham niekoľko záverov, ktoré dnes väčšina vedcov odmieta. Pretože väčšina kostier, nájdených v meste, patrila ženám, Bingham tvrdil, že tam bol tzv. chrám panien Slnka. Tieto vyvolené ženy mali žiť v chrámoch, kde sa zaoberali výrobou rituálnych predmetov. Podľa novších výskumov je chrámový komplex považovaný za akési astrologické observatórium. Bingham, sa tiež domnieval, že len časť mesta pochádza z obdobia vlády Inkov, zatiaľ čo iné časti sú oveľa staršie. Jednou z najvýznamnejších pamiatok je tzv. slnečný kameň, nachádzajúci sa na južnom konci hlavného námestia. Je to kamenný stĺp, postavený na podstavci s pôdorysom 2 m x 1,5 m. Stĺp, ktorý Inkovia nazývali Intihuatana, predstavuje vlastne slnečné hodiny a Inkovia ho využívali na astronomické výpočty. Dôležitou pamiatkou je aj chrám s tromi lichobežníkovými oknami, ktoré sú jedinečným prvkom inkskej architektúry. Machu Picchu je známe aj ako stratené mesto Inkov, pričom autorom tohto výrazu je H. Bingham. Toto stratené mesto sa vo svete stalo veľmi známym v roku 1913, keď bolo celé aprílové číslo známeho časopisu National Geographic Magazine venované tejto archeologickej pamiatke. Machu Picchu je dnes najnavštevovanejšou peruánskou pamiatkou, ktorú ročne navštívi okolo 400 000 turistov z celého sveta. Uvažuje sa aj o výstavbe lanovky, ktorá by viedla až k Machu Picchu, a hotelového komplexu neďaleko ruín. Tieto plány sa však stretávajú s odporom verejnosti i odborníkov. Mimochodom, Machu Picchu sa vyslovuje maču pikču.
Vráti univerzita artefakty?
Pretože Machu Picchu nikdy Španieli nedobyli a neobjavili ho ani hľadači pokladov, Binghamov tím tam našiel tisícky rôznych artefaktov. Pretože Bingham si vytvoril veľmi dobré vzťahy s peruánskymi úradníkmi, získal povolenie na vývoz približne 5 000 týchto predmetov, ktoré sa dostali do depozitárov univerzity v Yale. Podľa dohody sa tieto predmety mali vrátiť do Peru na požiadanie peruánskej vlády. Tá o vrátenie požiadala, ale univerzita v Yale to odmietla urobiť. Peru teraz zvažuje legálne kroky, ktoré by viedli k vráteniu artefaktov.
Machu Picchu v Nepále?
Možno si ešte spomínate na aférku, keď na veľkom reklamnom plagáte, ktorý mal propagovať Slovensko, sa namiesto našich hôr objavili rakúske či švajčiarske hory. Podobný "podfuk" sa podaril leteckej spoločnosti Royal Nepal Airlines, ktoré na svoje reklame na podporu tiristiky do Nepálu
Použili snímku Machu Picchu. To si v Indii všimol peruánsky horolezec, ktorý na to upozornil peruánske úrady. Spomenuté aerolínie sa ospravedlnili a chybu napravili.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
