predĺžil lehotu na splnenie požiadaviek v prípade separátneho únosu 23 Juhokórejčanov, oznámil hovorca extrémistického hnutia. Dvoch Nemcov a piatich Afgancov uniesli minulú stredu v južnej provincii Wardak. V nedeľu objavili telo jedného Nemca po oznámení Talibanu o tom, že oboch nemeckých inžinierov zastrelili. Požiadavkami únoscov je prepustenie desiatich väznených členov hnutia, ako aj stiahnutie nemeckých vojakov z Afganistanu, čo nemecká vláda odmietla. "Nemecký občan a štyria Afganci, o ktorých zabití sme informovali, sú stále nažive," povedal údajný hovorca Talibanu Karí Muhammad Júsuf pre agentúru Reuters v telefonáte z neznámej lokality.
Ozbrojenci Talibanu vo štvrtok uniesli aj 23 Juhokórejčanov pri prepade ich autobusu v južnej provincii Ghazní. Za ich prepustenie žiadajú oslobodenie rovnakého počtu väznených príslušníkov hnutia a odchod okolo 200 juhokórejských vojakov z krajiny. Hovorca Talibanu vyhlásil, že rozhovory s afganskou vládou nikam nevedú, preto hnutie dáva juhokórejskej vláde na priame rozhovory s únoscami čas do utorka 16.30 hod. SELČ, teda lehotu predlžuje o ďalších 24 hodín. Taliban hrozí, že po uplynutí tohto termínu začne Juhokórejčanov zabíjať.
Zástupca afganského ministerstva obrany predtým oznámil, že afganské a medzinárodné sily obkľúčili dedinu, kde držia Juhokórejčanov. Čakajú však na rozkaz na prípadný zásah, pretože únoscovia v takomto prípade varovali zabitím rukojemníkov.
Veliteľ spojeneckej operácie ISAF v Afganistane, americký generál Dan McNeill, sa včera vyslovil proti vyjednávaniam s únoscami nemeckých inžinierov. Telo mŕtveho Nemca je už na ceste do vlasti. Pre nemecké vysielanie stanice ARD v Kábule McNeill uviedol, že vyjednávanie s extrémistami nie je "práve dobrým nápadom". Dúfa v mierové riešenie bez ďalších obetí, ale priznáva, že to môže byť ťažké. Podľa jeho slov používajú povstalci únosy ako metódu, sú známi svojou neľudskosťou a brutalitou. McNeill povedal, že by si želal viac nemeckých vojakov v operácii ISAF, keby s tým súhlasil Bundestag. Americký generál vyslovene pochválil prácu Bundeswehru v severnom Afganistane.
Generál vidí súvislosti medzi únosmi a politickým rozhodovaním v krajine obetí, v Nemecku. O predĺžení mandátu nemeckých vojakov by totiž mal Bundestag rozhodovať tento rok. Podľa generála sa nedá nespomenúť prípad únosu talianskeho novinára niekoľko dní pred hlasovaním v Ríme a prípad únosu Francúzov pred tamojšími voľbami. "Možno ide u povstalcov o metódu," povedal McNeill.
Zomrel bývalý afganský kráľ
Bývalý afganský kráľ Muhammad Záhir Šáh zomrel včera vo veku 92 rokov, uviedol zdroj z prezidentského paláca a súkromná afganská televízia Tolo. Šach vládol v Afganistane v rokoch 1933-73, keď ho zosadil jeho bratranec, a až do návratu domov v roku 2002 žil v exile v Taliansku. Do vlasti prišiel ako bežný občan. "Zomrel dnes v posteli, nemáme ďalšie informácie, ale mesiac bol chorý," dodal zdroj paláca pre tlačovú agentúru Reuters.
Záhir pochádzal z dlhej rodovej línie vládcov - etnických Paštúnov - a jeho vzdialeným príbuzným je aj súčasný afganský prezident Hamíd Karzaj. V pamäti ľudí je vláda bývalého kráľa zapísaná ako jedno z najpokojnejších období v búrlivej histórii Afganistanu.
Záhir Šáh sa narodil v Kábule 15. októbra 1914 a vzdelanie dostal čiastočne vo Francúzsku, odkiaľ sa vrátil do Kábulu, kde podstúpil vojenský výcvik. Na trón nastúpil v roku 1933 po tom, ako jeho otca zavraždil pomätený študent. Dve desaťročia ostával kráľ-knihomoľ v úzadí a dovolil svojim trom strýkom, aby riadili krajinu. Postupne však získaval sebadôveru a úplnú moc prevzal v roku 1953, keď začal s opatrnou modernizáciou svojej spiatočníckej ríše.
Podporoval zrušenie nosenia závoja moslimským žien nazývaného purdah, využíval zahraničné investície na rozvoj stredovekej infraštruktúry Afganistanu a udržiaval rovnováhu medzi konkurenčnými záujmami vtedajšieho Sovietskeho zväzu a západných krajín v jeho ríši. V roku 1973 počas dovolenky v Taliansku Muhammada Záhira zvrhli v krvavom štátnom prevrate, ktorý riadil jeho bratranec a švagor, princ Daúd - ukončil tak dve storočia trvajúcu vládu dynastie Durráníovcov. Daúda neskôr zabili počas prevratu a po vpáde sovietskych vojsk do krajiny v roku 1979, ktoré mali podporiť komunistickú vládu, už Afganistan len zriedkavo zažíval obdobia pokoja.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
