KOMENTÁR

To, ako sa rozhodol Fond národného majetku nakupovať asi dve percentá akcií Burzy cenných papierov, by mali vložiť do učebníc. Pokojne už aj

štvrtákom na strednej škole. Zíde sa, keď im budú vysvetľovať, že na účelnosť štátneho vlastníctva podnikov sú dva rovnako legitímne názory. Fond (štát) sa rozhodol od súkromnej firmy kúpiť si akcie burzy, ktoré nikto iný nechce, respektíve za cenu, za ktorú ich nikto iný nechce. Dôkaz? Oslovení boli aj ostatní akcionári, no nikto neprejavil záujem. A, samozrejme, celé roky sa nenašiel nikto iný, kto by dal viac, ako nakoniec zaplatil štát. No dobre, keď to bolo také drahé a nikto to nechcel, tak predsa musel existovať iný dôvod, prečo fond míňal milióny korún, - snažia sa žiaci štvrtého ročníka. A majú pravdu, veď ľudia z FNM (štát) predsa povedali, že s tými pár percentami už nemajú niečo málinko menej, ale málinko viac ako 75 percent akcií. A v situácii, keď by o niečom mohlo rozhodovať práve 75 percent akcií, by sa to mohlo zísť. Blbé je, že štvrtáci sú vrtáci a pýtajú sa, kedy by taká situácia mohla nastať. Nedáva im totiž logiku, že na nejaké hlasovanie raz bude treba mať až tri štvrtiny hlasov a nestačili by dve tretiny tak ako podľa stanov burzy na akokoľvek dôležité rozhodnutie v súčasnosti . To sa už postup štátu žiakom zdá tak málo logický, že sa radi skúsia popasovať s ďalším argumentom. Čo keď fond (štát) akcie kupoval preto, lebo sú to akcie niečoho strategického? Strategický podnik, to je taký, ktorého akcií nie je nikdy dosť - nikdy sa nesmú predať a vždy treba dokúpiť. A jediná(!) slovenská burza cenných papierov predsa strategickou musí byť. Keď je pre niekoho strategickým, či sa mlieko do jogurtu vyrába pred hraničným priechodom, alebo za ním, žrebčín a kone, ktoré sa tam chovajú, alebo miesto pre stánky s pivom, autami a šatami (výstavisko v Nitre), tak prečo by to nemohla byť neduživá burza. Skúste potom štvrtákov presviedčať, že hľadanie dlhodobo efektívneho modelu štátneho vlastníctva nie je iba spôsob, ako si chrániť možnosť kradnúť.