Abovsko-Turnianska župa, Abovská župa. Mnohí nevedia kam ho zaradiť.
Abov bolo prvé historické územie na juhovýchodnom Slovensku a v severovýchodnom Maďarsku. Koncom 19. storočia malo spolu s pripojenou časťou Turnianskej stolice rozlohu 3 323 km2. Abov vznikol v druhej polovici 13. storočia pri rozpade kráľovského komitátu Abanovohrad a názov má podľa hradu Abaujvár. V rámci Abova bolo do konca 13. storočia výsadné územie Vižolská stolica, ku ktorému patrilo 10 dedín, na slovenskom území Perín a Kechnec. Tam žili nemeckí kolonisti patriaci uhorskej kráľovnej.
Abov za Gabriela Bethlena (podľa mikulovského mieru, na základe ktorého sa vzdal kráľovského titulu, ktorý mu prináležal po zvolení za uhorského kráľa na sneme v B. Bystrici) a Juraja Rákociho (podľa lineckého mieru) patril k Sedmohradskému kniežatstvu. Po referme verejnej správy za Jozefa II. bol Abov r. 1785 zlúčený s Turnianskou stolicou a vznikol nový správny útvar Abovsko-Turnianska stolica. Existovala do roku 1790, potom bola obnovená za Bachovho absolutizmu (1850 - 60) a nakoniec r. 1881. Pri rozpade Uhorska pripadla severná časť Abovsko-Turnianskej župy ČSR a ako samostatný administratívny celok jestvoval do roku 1923. Po zrušení žúp a zriadení tzv. veľžúp r. 1923 patrila slovenská časť Abova do Košickej župy, za krajinského zriadenia v rokoch 1928 - 1938 do okresu Košice - vidiek a Moldava n/Bodvou. V r. 1949 - 1960 bola začlenená do Košického kraja, r. 1960 do Východoslovenského, okresy Košice - vidiek, Košice - mesto, Trebišov.
Územie Abova sa sformovalo v 2. polovici 13. storočia. Pôvodne bolo rozdelené na 4 slúžnovské okresy, od konca 18. stor. na 5. Pôvodné centrum bolo spočiatku Abaujvár, od 2. polovice 16. storočia Gönc, od polovice 17. storočia Košice.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
