postkomunistickej Európy (s výnimkou Slovinska) do USA. Legislatíva, ktorú schválil americký Kongres drvivou väčšinou hlasov koncom minulého týždňa, podstatne zjemňuje kritériá vízového režimu, čo je pozitívne. Víza však zostávajú, a to je sklamanie.
Keby George Bush, ktorý - popri viacerých náznakoch - ohlásil aj záväzne (začiatkom roka v Talline) "zmenu nášho vízového režimu", zákon teraz nepodpísal a vrátil ho Kongresu, riskoval by priveľa. Základná zmena z pohľadu stredoeurópskych krajín, a teda aj Slovenska, čiže zvýšenie limitu odmietnutých žiadostí z troch na desať percent, je totiž v kontexte veľkého bezpečnostného zákona, v ktorom sa "náš" paragraf nachádza, iba zanedbateľným detailom. Americkí analytici a znalci Bieleho domu sa viacmenej zhodujú, že takáto verzia vízovej reformy je síce neúspechom, ak nie čistou prehrou Bushovej administratívy, avšak iné ustanovenia v zákone sú pre prezidenta naopak úspechom a natoľko dôležité, že s vetom sa zahrávať nebude. To by totiž viedlo k opätovnému "otvoreniu" celého zákona, čo by pri súčasných pomeroch s demokratickou prevahou v Senáte a Snemovni reprezentantov bol pre Busha privysoký hazard.
Vyjadrené reformným slovníkom, zákon je síce výraznou parametrickou, avšak nie paradigmatickou zmenou. Pre slovenských občanov, ktorí sa chystajú do USA, sa zrejme v roku 2008 nezmení vôbec nič, keďže aktuálny stav odmietnutých žiadostí je údajne 12 percent. Radovať sa môžu, podľa zverejnených údajov, iba Česi a Estónci, ktorí sú už dnes, síce iba tesne, ale pod 10 percentami. Naopak, hotový debakel znamená nový zákon pre Poliakov, ktorí majú "skóre" zo všetkých adeptov najhoršie, dokonca vysoko cez 20 percent. Sklamanie pre Kaczynských musí byť o to bolestnejšie, že to bola práve Varšava, ktorá s podporou silnej poľskej loby rokovala s USA sólovo na vlastnú päsť a s veľkým sebavedomím ešte kedysi na jar ohlasovala, že "vízová povinnosť pre Poliakov sa definitívne zruší". No zrejme niekedy áno, ale tak skoro to nebude. Vplyv politickej zmeny v USA, teda zvýšenie sily demokratov v oboch komorách Kongresu, je práve vo vzťahu k Poľsku citeľný, keďže rozhodnutie ignoruje jeho rolu kľúčového strategického partnera USA, ktorý sa celkom zásadne angažoval v Iraku (vlastná zóna), jednoznačne víta raketovú základňu a nestíha zdôrazňovať (na rozdiel od iných európskych spojencov), za akú dôležitú pokladá vojenskú prítomnosť USA v Európe. Demokrati, ktorý Bushove bezvízové plány škrtli, tým vlastne "ocenili" aj jeho zahraničnú politiku v Európe.
Zásadný kvalitatívny posun, teda automatický prechod spojeneckých krajín do bezvízového režimu, na ktorý sme čakali, sa nedostavil a pohľadom z Európy to môžeme vnímať ako skrivodlivosť. Jednoducho preto, lebo asymetrický vzťah, keď americkí občania môžu lietať na Slovensko kedy chcú, koľkokrát chcú a ako chcú, je výrazne diskriminačný a nespravodlivý ešte aj vtedy, ak plne rešpektujeme extrémnu citlivosť USA na národnú bezpečnosť a sériu mimoriadnych opatrení, prijatých po 11.septembri 2001. Argumenty, na základe ktorých vniesla demokratická senátorka Dianne Feinstein svoj pozmeňujúci návrh, ktorý rozhodol o zachovaní vízovej bariéry, sú našou optikou scestné a populistické. Slovensko, ale ani Poľsko, dnes nie je zdrojom nelegálnej imigrácie do USA. Počty tých našich občanov, ktorí zostávajú nad rámec povolenej dĺžky pobytu a zamestnávajú sa načierno, sú doslova zlomkom masových prienikov z Mexika a iných latinskoamerických krajín. Takisto nulová, resp. limitne blízka nule, je bezpečnostná "hrozba" zo strany stredoeurópskych cestovateľov.
Ďalší vývoj či pokrok vo vízovej kauze ťažko predvídať. Nádejou, že pohyb bude predsa len slobodnejší, je, paradoxne, subjektivita posudzovania žiadostí. Nie je ani verejným tajomstvom, že kritériá a vykonávacie predpisy majú síce všetky americké ambasády rovnaké, ale percento kladne či záporne vybavených žiadostí častokrát závisí aj na osobe toho-ktorého vízového úradníka. Inými slovami, Česi majú svojich dobrých 9 percent možno aj preto, že v Prahe nesedí taká prísna zostava ako napr. vo Varšave. To, samozrejme, je iba dohad, ale vzhľadom na to, že veľvyslanectvá sú zložkou výkonnej moci, v pokynoch pre ambasády sa rysuje dosť široký manévrovací priestor pre prezidenta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
