na kvalifikačné a kalibračné testy satelitných vedeckých aparatúr pred ich vyslaním do nehostinného kozmického priestoru. Základom simulátora je vysokovákuová komora s teplotne kontrolovanou platformou a teplotne kontrolovaným termoradiačným štítom. Vysokú čistotu a operačnú bezpečnosť pracovného priestoru zabezpečuje bezolejový vysokovákuový čerpací systém. "Vývoj experimentálnej techniky pre kozmický výskum už dlhodobo patrí ku kľúčovým aktivitám nášho pracoviska", povedal profesor Karel Kudela, DrSc., vedúci Oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV a zodpovedný riešiteľ grantového projektu APVV-51-053805, z prostriedkov ktorého bol simulátor financovaný. "V tomto nám Agentúra pre výskum a vývoj veľmi pomohla, keďže kvalitný simulátor kozmického priestoru na našom pracovisku už dávno chýbal. Všetky kozmické vedecké aparatúry konštruované na našom ústave (doteraz vyše 20) museli termovákuové testy absolvovať v partnerských zahraničných laboratóriách. Teraz si môžeme našu kozmickú techniku kedykoľvek testovať doma, dokonca môžeme testy tohto druhu ponúknuť aj zahraničným partnerom pri koncipovaní budúcich kozmických projektov," doplnil prof. Kudela.
Simulátor SPACEVAC realizovala firma Vakuum Praha podľa rámcového projektu, ktorý vypracoval vedecký pracovník spomenutého ústavu a konštruktér kozmickej techniky Ing. Ján Baláž, PhD. Ten pri návrhu čerpal z množstva skúseností, ktoré nazbieral či doslova "našpiónil" (v dobrom slova zmysle) vo viacerých renomovaných pracoviskách kozmického výskumu, najmä v technologickom centre Európskej kozmickej agentúry ESA-ESTEC, švédskom Ústave kozmickej fyziky v Kirune a čínskom Centre kozmických vied v Pekingu. "Náš simulátor je primalý na bežný satelit, vystačí však aj na tie najväčšie prístroje, aké sme kedy vyrobili. Aj tak sme neustále tlačení k miniaturizácii kozmickej techniky. No postačil by na menší mikrosatelit, aké sa v zahraničí často budujú v rámci študentských kozmických projektov," dopĺňa Ing. Baláž. Prvým vedeckým prístrojom z produkcie ÚEF, ktorého termovákuové testy prebiehajú už vo vlastnom laboratóriu, je nedávno dokončený detektor energetických elektrónov PEEL. Skonštruovali ho Ing. Baláž a Ing. Igor Strhársky pre nórsky raketový projekt HotPay-2. Úlohou detektora PEEL, ktorý bol vyvinutý v spolupráci s Demokritovou univerzitou v gréckom Xanthi a nórskou raketovou základňou Andoya Rocket Range, je záznam distribúcie energetických elektrónov, ktoré v polárnych oblastiach prenikajú z magnetosféry do atmosféry pozdĺž siločiar zemského magnetického poľa. "Detektor vystrelíme doslova do polárnej žiary z nórskeho arktického ostrova Andoya v októbri tohto roku, raketa má dosiahnuť výšku až 400 kilometrov. Pre nás je to nezvykle krátky experiment, avšak získame cenné údaje aj z menších výšok, než lietajú satelity s našimi prístrojmi. Na palube nie je len náš detektor, je to široko koncipovaný medzinárodný projekt. Sú tam britské, švédske a fínske fotometre, francúzsky magnetometer, bulharský dozimeter, americký prachový detektor, rakúsky Faradayov detektor. A to všetko s mohutnou pozemnou podporou arktických observatórií ALOMAR a EISCAT," doplnil Ing. Baláž.
Simulátor SPACEVAC je aj darčekom k jubileu. V roku 2007, v ktorom celý svet oslávi päťdesiate výročie vypustenia prvej umelej družice Zeme (bol to Sputnik-1, vypustený 4.10.1957), oslávia v Ústave experimentálnej fyziky SAV tridsiate výročie vypustenia prvej kozmickej vedeckej aparatúry skonštruovanej v Košiciach. Aparatúra SK-1, ktorú ÚEF SAV skonštruoval v spolupráci s miestnou Technickou univerzitou a ktorá slúžila na registráciu kozmických neutrónov a gama žiarenia, odštartovala do kozmu na palube družice INTERKOZMOS-17 dňa 24. 9. 1977. Dlhoročná práca košického pracoviska je vo svetovej komunite kozmického výskumu dobre známa a uznávaná. Svedčí o tom aj vyžiadaná prednáška prof. Kudelu na významnom medzinárodnom podujatí Space Week (vesmírny týždeň) k spomenutému päťdesiatemu výročiu vypustenia prvej umelej družice Zeme, ktoré sa bude konať v októbri v Moskve.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
