pozornosti by si právom zaslúžil stredoveký hrad, ale o ňom som písal v Korzári v roku 2004. Z mestských pamiatok sa považujú za najdôležitejšie: historické námestie, Provinčný dom a kostol svätého Mikuláša.
Ak chceme vidieť spomínané historické pamiatky, musíme prísť do centra mesta, ktoré je situované na miernej vyvýšenine nad riekou Poprad. Pôvodné námestie ešte zo stredoveku malo šošovkovitú podobu a stalo sa dôležité pre obchodovanie a všetko, čo súviselo a preto ho ľudia nazývali aj Rínok. Na námestí sa odohrával celkový spoločenský, náboženský, hospodársky a politický život mesta. V domoch na námestí bývali najvznešenejšie osobnosti mesta, boli tam umiestnené potrebné úrady, obchody a konali sa tam pravidelné trhy.
Až do roku 1556 domy na námestí boli drevené a v uvedenom roku v meste vypukol požiar a námestie ľahlo popolom. Mnohí odborníci tvrdia, že námestie v tomto období malo šošovkovitý tvar, ale hodnoverné dôkazy o tom chýbajú. Potvrdiť by to mohol len cieľavedomý archeologický výskum, ktorý doposiaľ mestu chýba. V historických dokumentoch sa hovorí o poriadaní trhov, ale nespomína sa, aký malo námestie tvar. Toto tvrdenie o šošovkovitom námestí naznačujú pôvodné ulice, ktoré boli slepé, teda na konci uzavreté kamennými hradbami. Hovorí sa, že domy na námestí boli dovtedy s arkádami. Po roku 1556 sa pravdepodobne pôvodné námestie začali upravovať do dnešnej podoby, uprostred s kostolom.
Domy na námestí sú renesančné, ale medzi nimi sa nachádzajú aj barokové, rokokové, empírové a klasicistické. Za najvzácnejší historický dom sa považuje s číslom 12, v ktorom od roku 1639 až do roku 1772 bolo umiestnené sídlo Provincie 16 spišských miest, ktoré od roku 1412 až do roku 1639 malo svoje sídlo na hrade. Tento dom podobne aj dom č. 11 má murované arkády. V chodbe domu je v múre zamurovaná ruka, o ktorej sa rozprávajú mnohé legendy. V podstate je to kamenný blok v tvare ohnutej ruky v lakti, oblečenej do plátového brnenia. Postupne sa prichádza k poznaniu celej súvislosti, s čím začínajú padať aj spomínané legendy. Potvrdzuje sa, že je to časť epitafu s časťou postavy muža v plátovom brnení a tento epitaf tam bol v minulosti zamurovaný. Na spomínanej chodbe domu sa nachádza aj mramorový erb s tabuľkou a nápisom s uvedením letopočtu 1639. S podobným erbom sa stretávame aj v dome č. 6 na tomto námestí. Tento dom vznikol spojením dvoch domov a návštevníkov v ňom zaujmú klenby s bohatou štukou a niektoré ďalšie doplnky.
V centre historického námestia je situovaný r. k. kostol zasvätený sv. Mikulášovi, ktorý je farským kostolom v Ľubovni. Kostol je dominantnou stavbou mesta a jeho majestátnosť ešte zvýrazňuje to, že je postavený na najvyššom bode kopca a námestia. Neujasnené sú aj údaje o prvom drevenom kostole. Za dôveryhodný údaj o dátume výstavby terajšieho kostola sa považuje obdobie okolo roku 1280. Svedčí o tom aj dátum na jednej z ríms v nábehu lomeného, víťazného oblúka, kde je uvedený dátum 1280.
Kostol bol počas svojej existencie niekoľkokrát upravovaný. Veľká prestavba sa uskutočnila v druhej polovici 17. storočia, keď pôvodný jednoloďový gotický kostol sa zmenil na trojloďovú stavbu. V 18. storočí sa upravila jeho vonkajšia fasáda, čím kostol dostal podobu klasicistickej stavby. Veža kostola je prestavaná a v 19. storočí v ňom bola upravená pavlač a vtedy boli postavené aj oporné piliere, ktoré sú zamurované.
V roku 1235 a v roku 1247 sa spomína, že farnosť sa nachádzala vo veľmi zložitom stave a že už vtedy patrila pod Spišské prepošstvo. Vtedy sa odohrali známe spory o príslušnosť farnosti a o odvádzaní platenia desiatkov medzi krakovským biskupom, spišským prepoštom a ostrohomským biskupom. Výsledky uvedených sporov doposiaľ nie sú známe.
Reformácia nastúpila aj tu už koncom 16. storočia. Bolo to v čase, keď starostom mesta bol Mikuláš Macejowský (1562 - 1572) a vtedy kostol prešiel do správy evanjelickej cirkvi. začiatkom 17. storočia pričinením držiteľa hradu Ľubomírskeho bol kostol znova prinavrátený pod katolícku farnosť. Uvedená rodina bola na strane katolíkov. Reformácia na severnom Spiši zohrala svoju úlohu, ale v procese rekatolizácie zohral dôležitú úlohu piazistický kláštor v Podolínci. Celý proces reformácie prebiehal miernejšie než v iných mestách. Po odobratí kostolov evanjelikom, títo vykonávali svoje bohoslužby v domoch na námestí. Od roku 1776 bola r. k. farnosť pridelená pod Spišskú diecézu.
Hlavný oltár v kostole je barokový a patrí sv. Mikulášovi a je z 18. storočia. V kostole sa nachádza až šesť bočných oltárov: Panny Márie Karmelitánskej, Sedembolestnej Panny Márie - Piety, Svätého Kríža, Svätej Anny Metercie, Svätej Rodiny a Svätého Antona. Nachádzajú sa tam aj ďalšie vzácne historické zariadenia kostola: plastika Krista na Kríži zo 16. storočia, reliéf Zvestovania Panny Márie z roku 1929, neskorogotická Krstiteľnica zo začiatku 16. storočia, rokoková kazateľnica z druhej polovice 18. storočia a i.
Vzácne historické pamiatky nájdeme na hrade a v múzeu. Pri vhodnej príležitosti sa oplatí toto historické mestečko severného Spiša navštíviť. Z prehliadky mesta a hradu budete mať príjemné poznatky a zážitky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
