z petícií, čo kolujú, resp. zmietajú sa vo vetre na stanovištiach vo väčších mestách, podpíše.
Situácia je kvapku neprehľadná, keďže za monopol VšZP sú vyhlásené hneď dve (či dokonca tri?) podpisové akcie, kým za pluralitu len jedna. To je bonus pre rozumnejšiu verziu, keďže vojská generála Valentoviča sa trieštia a môže sa mu pritrafiť, že dva (tri?) petičné výbory donesú do NR SR dvakrát (trikrát) po 90-tisíc autogramov, ale ani raz stotisíc, čo by znamenalo, že parlament nebude povinný námetom sa zaoberať (podľa ústavy treba 100-tisíc podpisov). Druhý bonus pre normalitu je Milan Lasica, ktorý je jednou z mála autorít verejného života a ako úplne nezávislý manžel poslankyne SDKÚ sa dal nakriatnuť do kampane za pluralitu, hoci je sám poistený vo VšZP....
To najnaivnejšie, čoho sa dá v tejto súvislosti dopustiť, by bola ilúzia, že petície čosi ovplyvnia či zmenia. Jedno, druhé i tretie je divadlo, organizované zhora. O skutočnosti, že zdola, teda od občanov, sa nič nehýbe, vie najlepšie Pavol Paška, v popise práce ktorého je prevziať od víťazného výboru (teda toho, ktorý vyžobre 100-tisíc) desať kíl papiera. Spomenie si ešte niekto, že pred pár mesiacmi slávnostne prijímal petičný výbor za výhradu svedomia? Hárky, ktoré prevzal, sú dávno v zbere papiera (ak dobre platia, Paška je šetrný, preto má taký pekný dom). Politici, koaliční ako opoziční, už dávno zistili, že ako iné marketingovo-mediálne podujatia, aj petícia je len hra. Podobne ako hromadná pripomienka, ktorú na ministerstvo zdravotníctva okamžite a bezvýsledne poslali všetky pravicové think-tanky Slovenska.
Kardinálne dôležitá pripomienka, nie hromadná, len komentátora Korzára, v kauze poisťovní je tá, že ak existuje deštrukcia, za ktorú je Fico odhodlaný bojovať až do posledného kola a vyčerpania tela, tak je to práve zákaz zisku ZP a zníženie marže za správu zo 4 na 3 percentá. Presne toto je paragrafový obsah zákona, ktorý je už dávno napísaný. A na rozdiel od úletov Tomanovej návrh rezortu zdravotníctva prechádza bez väčších problémov obrovským slalomom pripomienkového konania. Petícia-nepetícia, na jeseň je v parlamente a súkromné poisťovne budú hrať o držku. Pente nepomôže ani imidžová stomiliónová investícia do nemocníc, ktorú sa ponáhľala ohlásiť. Teda nepomôže v tom zmysle, že nezastaví Fica. Či zákon zhltnú HZDS a SNS, je iná otázka a natoľko netransparentná, že nedáva zmysel sa ňou v predstihu vôbec zaoberať. Súvisí s tisíc okolnosťami a kšeftami, napríklad s tým, či eurofondy bude definitívne spravovať osobne Ján Slota, alebo predsa len nad ním vyhrajú župani. Na princípoch, na ktorých funguje koalícia, nič nezmení dokonca ani Lasica. Môže akurát tak parafrázovať sám seba. Akože máte radi VšZP? Áno tri body, nie tri roky. Toto môže, viac nestíha.
Odborná rada pre občana, ktorú z petícií podporiť, ak na niektorú narazí, je lacná. Kto sa cíti na IQ 85 +, dá autogram Lasicovi, s IQ 85 (vrátane) mínus môžete podpísať aj Valentoviča. Voľba medzi týmito petíciami by sa dala patentovať aj ako test svojprávnosti, teda či je človek zrelý alebo nie na občiansky preukaz. Toľko stačí. Pochopí každý, komu niečo hovorí historická lekcia, že keby monopol a štátne riadenie boli efektívnejšie ako konkurencia a trh, v studenej vojne by nezvíťazil Západ, ale Sovietsky zväz. To, že existujú aj systémy s jednou „poisťovňou", (resp. štátnou zdravotnou kasou), je pravda, ale nie vzor, ktorý treba nasledovať, pretože vektor vývoja je jednosmerný a hovorí, že dramatické pokroky medicíny a rýchlo sa zvyšujúci priemerný vek dožitia si v historicky kratučkom čase všade vynútia vstup súkromného kapitálu do zdravotníctva, keďže verejné zdroje proste dôjdu. Do situácie USA, kde ide do zdravotníctva 14 percent HDP, sa dostaneme rýchlejšie, než si myslíme. Prvou príčinou kríz zdravotníctva, ktoré vidíme všade, je práve jeho takpovediac verejný charakter.
Inak je však pravdou aj to, že odborná debata na vyššom leveli nie je úplne jednoduchá, keďže Valentovič sa vcelku rozumne pýta, že ak niet dosť produktov, v ktorých si môžu poisťovne konkurovať (akože ani nie je), tak načo je nám pluralita, keď všetky ponúkajú rovnaké služby. Áno, na Slovensku je dnes nastavený neefektívny hybrid, avšak riešením nie je návrat do socializmu, ale zúženie starostlivosti hradenej z verejného poistenia. O desať rokov to bude samozrejmosť, ale kým k tomu zbabelí, sebeckí a populistickí politici dospejú, ešte mnoho ľudí nedostane drahé lieky proti rakovine len preto, lebo mnohonásobne viac je voličov, ktorí chcú mať liečbu chrípky a masť na vyrážku na zadku „zadarmo". Smutný paradox je, že takí sa zrejme nájdu v hojnom počte aj na hárkoch, na ktoré láka meno Milana Lasicu.
Peter SCHUTZ
Autor: Vojna petícií
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
