domovskej scéne, v Divadle Nová scéna, Fidlikanta na streche. "Oslavovať budem dnes len tak skromne, v kruhu rodiny. Okrem práce si želám najmä zdravie pre seba, svoje deti a vnúčatá," prezradil nám herec, ktorý má na svojom konte vyše 50 hraných a televíznych filmov.
V rokoch 195859 bol členom Dedinského divadla v Spišskej Novej Vsi. Spomína na to veľmi rád. "Mal som vtedy sladkých šestnásť a veľmi som si užíval najmä skvelú partiu. Žiaľ, po necelom roku bolo divadlo zrušené. Mňa potom našťastie prijali do Bratislavy na VŠMU."
Azda najčastejšie sa v spomienkach vracia do čias pôsobenia v Divadle SNP v Martine. Strávil tam od roku 1967 sedem krásnych rokov. "Bolo to moje najtvorivejšie obdobie a úplne skvelý kolektív. Za všetkých spomeniem Miloša Pietora, Stanislava Párnického a Ľubomíra Vajdičku. Vznikla tam doslova tvorivá dielňa, odohral som pomaly polovicu svetového divadelného repertoáru," spomína s dojatím v hlase.
Okrem spomenutých divadiel Ján Mistrík pôsobil i v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene a na Poetickej scéne v Bratislave. Najsmutnejšie mu je zo skutočnosti, že v dnešnej dobe sa nenatáčajú nové filmy a mladých hercov verejnosť pozná len ako hlasy z dabingu.
Veľké herecké sny si nedáva, riadi sa svojskou, no krásnou filozofiou. "Zvykol som si pozrieť si každý pondelok v divadle vyvesený ferman a ujať sa určenej roly tak, ako by bola odjakživa mojím snom. Naučil som sa tak vlastne urobiť si z reality prežívaný sen."
Jedným z najbližších hereckých kolegov pána Mistríka je podľa jeho slov Dušan Kaprálik. Opýtali sme sa ho teda, čo oslávencovi želá. "Janko, prajem Ti, aby si mal ešte najbližších päťdesiat rokov dobrú tenisovú ruku a tenisové členky. Ďalej hovoriacu hubu a jazyk, aby si sa mal čím živiť. A ešte samozrejme lásku a pokoj v duši," odkázal po nás kolegovi, na ktorého nedá dopustiť. Hovorí o ňom s láskou v hlase. "Vo Fidlikantovi na streche má Janko stvárňovať židovského majiteľa krčmy. Režisér nám však vysvetľoval, že má byť netradične dobrý a má mať všetkých ľudí rád. Ja som na to musel vyhŕknuť, že veď to je celý Mistrík, on ani nevie byť zlý."
Ako malí chlapci spolu títo dvaja herci vystrájajú i beťárstva. "Máme také svoje rituály," smeje sa Dušan Kaprálik. V rámci účinkovania v predstavení Neberte nám princeznú zdieľajú spoločnú šatňu. "Keďže začíname o 19.35, presne o 19.00 stále vkráčam dnu. Keď náhodou prídem o minútu skôr, musím zaklopať a opýtať sa, či môžem vstúpiť. Janko odvetí, že musí skontrolovať, či tam nemá polonahú babu, a až po chvíli ma vpustí dnu. Takto to ide deň čo deň a ako malí chlapci z toho máme nenormálnu radosť," zakončuje s úsmevom.
Autor: nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
