Prázdniny. Celoročne vytúžený čas. Mám ho. Je môj. A určite nebudem klamať, ak poviem, že pre "cestovky"
je to obzvlášť priaznivé obdobie.
V mysliach väčšiny z nás spokojne tkvie predstava vyložených nôh na nejakej prímorskej pláži s rukami za hlavou, slnečníkom nad hlavou a pohárom piva alebo zmrzliny v dohľadnej vzdialenosti. Ráno vítať rozstrapatené slnko alebo radšej dať prednosť pohodlnej, aj keď predsa len nie svojej posteli? Počas doobedia trvajúceho až do olovrantu nečinne vylihovať na obratníkovom slnku, snažiac sa čo najlepšie zafarbiť. Po západe slnka spoznávať kultúru mesta a s nevídaným záujmom porozumieť miestnej spoločnosti. V neskorých ranných hodinách opäť nachádzať prítulnosť prenajatej postele. A to po celých desať dní...
Tento rok som sa tomuto ideálu slovenskej dovolenky vyhla. Namiesto toho som sa dala nahovoriť na týždeň prázdnin v Tatrách. Neverili by ste akú krásu doma máme. A to svieže ovzdušie s teplotou okolo 23°C bolo ako studničkou v púšti...
Aj keď obyčajný ľudský pud sebazáchovy mi našepkával, že na nastávajúcej túre ma nečaká nič príjemné, predsa som sa akýmsi zázrakom skoro ráno zdvihla z postele a vykročila v ústrety vrcholovej výzve. Z výšky ma volal Poľský a predsa len náš hrebeň. Nedokázala som odolať jeho volaniu. A dobre som urobila. Scenérie ktoré sa mi naskytli, sa slovami dajú len ťažko opísať. Pohltená nepreniknuteľnou hradbou štítov som si pripadala neskutočne maličká a zároveň nekonečne šťastná. Vychutnávala som si vysokohorské slnko, ktorého účinky sú aspoň tak dobré ako účinky talianskeho či chorvátskeho. Nedá sa poprieť, že to aby som mohla zažiť niečo tak fantastické ma stálo aj akúsi námahu. To nie, ale určite sa to oplatilo.
Najlepšie na tom je, že celá táto nádhera je naša. Nemusím nikam cestovať dlhé hodiny v nepohodlnom a rozhorúčenom aute alebo autobuse. Stačí mi zájsť len tu, kúsok za roh, a mám dovolenku ako nikde na svete.
Mary
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
