Phoenix. Táto sonda, vyslaná americkou vesmírnou agentúrou NASA, je teraz na ceste k planéte Mars, na ktorej by mala mäkko pristáť 25. mája 2008. Sonda by mala pristáť v tej časti severnej polárnej oblasti Marsu, v ktorej sa predpokladá výskyt ľadovej vrstvy tesne pod povrchom. Podpovrchové vrstvy ľadu v severnej polárnej oblasti Marsu objavila sonda Mars Odyssey, obiehajúca okolo Marsu, v roku 2002. Sonda Phoenix je vystrojená robotickým ramenom, ktoré prenikne cez povrchovú vrstvu pôdy a odoberie vzorku ľadu. Rameno je dlhé 2,35 m a je schopné preniknúť do hĺbky pol metra. Vzorky ľadu i vzorky pôdy budú potom analyzované prístrojmi, nachádzajúcimi sa na palube sondy. Vzorky pôdy budú v malej piecke ohriate a takto získané pary budú analyzované, pričom sa v nich budú hľadať najmä uhlíkové zlúčeniny. V ďalšom prístroji bude do vzoriek pôdy pridaná voda a budú sa analyzovať produkty, ktoré vzniknú rozpúšťaním vody v pôde. Kamery sondy poskytnú informácie o okolí miesta pristátia. Meteorologická stanica na palube sondy poskytne údaje o atmosférických procesoch v polárnej oblasti Marsu. Jedným z cieľov sondy je zistiť, či podpovrchové vrstvy boli niekedy vhodné na udržovanie života v mikrobiálnej forme. Sonda Phoenix využíva hlavné teleso pristávacieho modulu sondy, ktorá bola už čiastočne vyrobená pre program Mars Surveyor, ktorý bol napokon zrušený. Vedecký program misie Phoenix koordinuje Univerzita štátu Arizona a podieaľjú sa na ňom aj Kanadská vesmírna agentúra, univerzita v švajčiarskom Neuchateli, kodaňská univerzita, kalifornská technická niverzita (CIT), Fínsky meteorologický ústav a nemecký Ústav Maxa Plancka. Na prvé výsledky, získané sondou Phoenix, treba počkať približne desať mesiacov.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
