manželkou faraóna Akhenatona (či Echnatona), ktorý Egyptu vládol približne v rokoch 1353 až 1335 pred naším letopočtom. Bustu objavil v decembri 1912 nemecký egyptológ Ludwig Borchardt, a to pri vykopávkach pri egyptskej púštnej dedinke Tell el-Amarna. V roku 1913 bola busta so súhlasom egyptských úradov dopravená do Nemecka. Počas druhej svetovej vojny bola busta ukrytá najprv v trezore Ríšskej banky, potom v bunkri v berlínskej zoologickej záhrade a napokon v štôlni v Durýnsku. Po vojne zriadili Američania vo Wiesbadene centrálny sklad nájdených nemeckých umeleckých pokladov. Busta prišla do Wiesbadenu zabalená do vaty a v skrinke, na ktorej bol nápis "pestrá kráľovná". Šéf americkej skupiny na ochranu umenia Walter Farmer zabránil, aby bola Nofretete odvezená do Washingtonu. Do roku 1956 bola busta vystavená v mestskom múzeu vo Wiesbadene a potom putovala späť do Berlína. Po novopostavení Nového múzea bude slávna busta vystavená v tomto múzeu.
Busta bola už v roku 1992 preskúmaná pomocou počítačového tomografu (CT) Už vtedy sa ukázalo, že pod vrchnou vrstvou zo sádry je čosi ako vnútorná busta, zhotovená z vápenca. Vtedajšia metóda CT však neumožňovala zobraziť podrobnejšie štruktúry vnútornej vápencovej busty. Nedávno sa spoločnosť National Geographic zasadila o nové preskpmanie busty Nofretete, a to pomocou najmodernejšieho počítačového tomografu Somatom Sensation 64, inštalovaného v Imaging Science Institute (Ústav zobrazovacích vied) v Berlíne. Tento tomograf, vyrábaný firmou Siemens, má rozlišovaciu schopnosť 0,3 mm, čo umožňuje odhaliť aj veľmi jemné štruktúry skúmaného objektu. Snímky, ktoré sa spomenutým tomografom urobili, naznačujú, že vápencová vnútorná busta podáva pravdepdobne realistickejší obraz o kráľovnej Nofretete ako vrchná sádrová busta. Vápencová busta ukazuje ženu, ktorá pôsobí staršie, jej nos má menej harmonické tvary a okolo úst má vrásky. Zdá sa, že túto pôvodnú bustu sochár zretušoval pomocou sádry, aby vytvoril obraz Nofretete, aký poznáme dnes. Podľa prof. Dietricha Wildunga, ktorý je riaditeľom Egyptského múzea v Berlíne, môže byť dôvodom retušovania aj to, že pôvodný portrét, vytesaný do vápenca, nemal žiadne charakteristické rysy tváre, zatiaľ čo vrchná sádrová busta má fascinujúce črty. Vyzerá to tak, že pred tisícročiami sa robila "plastika" na bustách, zatiaľ čo dnes sa plastickou operáciou skrášľujú živí ľudia.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
