rozvinul, sa dá fakticky čítať aj ako útok na základy demokratického kapitalizmu. Ak prijmeme tézu, že médiá sa uplácajú inzerciou a lyžovačkami a investovať cez nadnárodné finančné inštitúcie je hlúpe riziko, tak informačnú pluralitu a trh bankových produktov môžeme rovno nahradiť cenzúrou a Štátnou bankou československou.
Zatiaľ stále nevidieť, či sledujeme iba lov nových preferencií, alebo seriózny pokus o prelomenie odporu voči návrhom Viery Tomanovej, ktorý je masívny aj vo vládnej koalícii. Jasnejšie bude čoskoro, až sa Slota a Mečiar vykokcú. Ani taký, ani onaký zámer, ani kombinácia oboch, nič nemení na tom, že včerajší brífing k DSS-kám, ktorý Fico vystrojil na Úrade vlády, bol zmesou čistej demagógie a takpovediac "holofaktov", teda pre podstatu veci a kontext irelevantných skutočností.
Senzácia, ktorú premiér odhalil, totiž že správcovské spoločnosti sú v miliardových stratách, je buď dementný, alebo veľmi zákerný bluf. Dementný vtedy, ak Fico naozaj netuší, že peniaze sporiteľov sú oddelené od vlastných prostriedkov DSS na tzv. depozitných účtoch, a červené čísla sú jednoducho štartovnou investíciou napr. práve na inzerciu. Vyjadrenie asociácie DSS, že oni nábeh systému fakticky dotujú, je presné. Ficov predpoklad, že "keby mali dnes vyplatiť peniaze, tak ich jednoducho nemajú", je skutočne revolučný, keďže oni išli do biznisu s tým, že vyplácať prvé penzie budú o desať rokov, takže päťdesiatnici a starší nech ani nevstupujú.
Skôr ako dementný je však Ficov bluf úmyselná perfídnosť. Domnienka, že neovláda ani (dôchodkovú) abecedu, je totiž pravdepodobná u Tomanovej, ale u Fica zaslúži predsa len prednosť prezumpcia základných znalostí. Potom však vidíme najodpornejší druh politickej propagandy: Fico vie, že stratovosť správcov nemá nič spoločné s budúcimi výnosmi sporiteľov, ale na tejto bezpredmetnej skutočnosti je schopný postaviť celú tlačovku vo viere, že ľudia sú blbí, zožerú každú piškótu a on zlíže preferenčnú smotanu.
Debata o platoch manažérov správcovských a iných subjektov nepatrí na vládny brífing. Ak sa tam objavila, tak je to tiež perfídnosť par excellance, keďže masírovať city ako závisť, zášť a triedna nenávisť týmto spôsobom učil Fica zrejme Husák ("ta Zagorová, ta má 500-tisíc měsíčně"). Fakt je ten, že sumy, ktoré sme počuli, síce prekvapiť nedokážu, ale na slovenské pomery sú premrštené, a ak si Fico nevymýšľa (čo sa vylúčiť nedá), neposilnia presvedčenie o správnosti svojho rozhodnutia v účastníkoch kapitalizačného sporenia. Zvýšenie akcionárskej kontroly manažérskych odmien je v súčasnosti jedna z najdiskutovanejších ekonomických tém na Západe a požiadavka väčšej transparentnosti (i striedmosti) skôr-neskôr zasiahne aj Slovensko. Ak sa zamyslíme hlbšie, účastníci dôchodkového sporenia majú na informácie o príjmoch ľudí, ktorí zveľaďujú ich prostriedky, aj právo (na rozdiel od iného sporenia nie sú v systéme úplne dobrovoľne). Nešťastnejší a sprostejší spôsob, akým diskusiu "otvoril" premiér, však neexistuje.
Aj komprovideo s travesty manažérom, ktorému urobil Fico v sobotu slávnostnú projekciu, ukázalo, že podobne ako v politike, ani v DSS-kách nefungujú ideálni ľudia. Keby mali trochu reflexie, imitátor Vondráčkovej by bol už tri dni dole z funkcie. Podnikateľská etika, empatia a súdnosť žiadna. To posledné, čoho sa môžeme dopustiť, je ilúzia, že fondy spravuje nejaká veľká elita. Nielen politici, i manažéri sú len takí, akých vyprodukovalo slovenské školstvo. Podstatné je však čosi iného: Penzijné fondy sú zákonom istené pevnejšie, ako každé iné zhodnocovanie peňazí. Licencie na Slovensku získali iba nadnárodné poistné a bankové domy, ktoré svojou značkou ručia za rozumné nakladanie s úsporami. Krach či dlhodobý neúspech je možný iba v prípade, ak skolabujú komplexne svetové akciové trhy a prepukne hospodárska kríza typu rokov tridsiatych minulého storočia. Základná pravda je, že sporenie je bezpečnejšie ako štátne priebežné vyplácanie, lebo to bez totálnej reformy (áno, ďalšej aj na Slovensku) na záchrannú sociálnu sieť prežiť nemôže. Odštátnenie dôchodkov, minimálne čiastočné, preto nemá alternatívu, a akékoľvek kompromitačné informácie ešte Fico vytiahne, súkromný finančný dom s dlhou podnikateľskou históriou a menom je dôveryhodnejší ako štát ovládaný politickou spodinou. Kto neverí, nech si pustí z internetu ešte raz Ficovu tlačovku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
