východnom Uhorsku na ochranu proti tureckému pustošeniu, lúpeniu cisárskych žoldnierskych vojsk, osobnej bezpečnosti, aj na ochranu majetku.
Sedliacke stolice vznikali najmä v stoliciach, ktoré susedili s tým územím, ktoré bolo okupované Turkami, napr. v Borsódskej, Zemplínskej, Gemerskej, Abovskej župe. Pozostávali z väčších skupín obcí a v každej stolici ich bolo niekoľko. Na ich čele boli kapitáni, ktorých právomoci podliehali v obciach desiatnici a richtári. Sedliacke stolice boli pod dozorom stoličnej šľachtickej správy, nakoľko disponovali ozbrojenou mocou, a v nej videla šľachta určité nebezpečie voči sebe a možnom postavení. Kapitáni sedliackych stolíc boli menovaní hlavným županom spomedzi štyroch kandidátov, navrhnutých obcami a podliehali priamo stoličným slúžnym. Stolice zanikli v prvej polovici 18. storočia po potlačení povstania Františka II. Rákociho. predtým, v r. 1631 - 1632 sa sedliacke stolice stali organizačnou základňou Császárovho povstania, aj napriek tomu, že na nich dozerala stoličná šľachta.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
