kúpno-predajnej zmluvy uzavretej medzi šľachticom zemepanstva vo Svini s Mikulášom Šindlerom (Nicolai Schindler), s pravdepodobne nemeckým kolonistom. Ako miesto vzniku sa uvádza zalesnený priestor medzi Braniskom, pri sútoku Lačnovského potoka s Kopytovským a obcou Štefanovce. Mikuláš Šindler sa podľa dohody mal stať obecným šoltýsom a dedičným richtárom. Je pravdepodobné, že sám sa zaoberal výrobou šindľov, od čoho je odvodený obecný erb a pečať dediny, v ktorých je zobrazený ako výrobca šindľov so sekerou v ruke, stromami a so šindľami. Šindliar už v roku 1336 dokázateľné existoval a patril naďalej pod zemepánstvo Szinyeiovcov vo Svini. Od konca 16. storočia sa zemepánom obce stali fričovskí Bertotyovci a patril im až do konca 18. stor. Po prechode bertotyovských majetkov na Dominika Ghilányho patril aj Šindliar rodu Ghilányovcov, až do zrušenia poddanstva v Uhorsku v roku 1848.
Názov dediny sa vyvíjal od samého začiatku a prvé pomenovanie Schindler bolo Schingler. Dnešný názov pochádza z roku 1947. Obyvatelia dediny mali v prvých rokoch existencie určité výhody a v priebehu histórie sa zaoberali výrobou šindľov, predmetov z dreva pre domácnosť a hospodárstvo, pálením dreveného uhlia, povozníctvom, klčovaním lesov, pastierstvom a obrábaním pôdy. Mnohé chotárne názvy od toho majú svoje pomenovanie - Ortáše, Ortášiky, Baniská - predné, stredné a zadné, kde sa v začiatkoch dolovala železná ruda.
Nenachádzajú sa tam žiadne zemianske kaštiele ani kúrie, či iné pamiatky po zemanoch. V minulosti tam stáli dva drevené mlyny, jeden na hornom konci pri Lačnovskom potoku a druhý na dolnom konci pri Kopytovskom. Práve ten druhý prevádzkovali do obdobia výstavby nového kostola a keď začal zanikať a chátrať starý kostolík. Raritou obce sú aj pramene minerálnej vody z ktorých jeden je pomenovaný Sultán a je v strede obce. (O týchto atrakciách obce som písal v Korzári 15. 3. 2002 a 31. 10. 2001).
Najvzácnejšou historickou pamiatkou je murovaný sedemstoročný kostolík, ako typický kolonizačný objekt z obdobia rokov 1300 - 1337, kedy sa tam formovala obec na základe zakupného práva. Predmetom dohody bolo aj právo postaviť kostol a vyberať poplatky pre farára.
Starý kostolík, podobne ako aj nový z roku 1950 je zasvätený svätému Michalovi Archanjelovi. Starý kostolík je malý chrám blokového a ľudového charakteru. Pôvodne bol postavený bez sakristie, ktorá tam neskoršie pribudla. Koncom stredoveku bola k nemu pristavaná aj skôr drevená zvonica so zvonom z 15. storočia, ktorý je dnes vo veži nového kostola. V roku 1714 kostolík mal drevenú vežu so zvonom, pokrytú šindľom. Zrúbaná bola v polovici minulého storočia. Vtedy sa bohoslužby vykonávali už len v novom a starý kostolík začal postupne chátrať a pred niekoľkými rokmi vznikla dilema čo s ním, buď ho zbúrať alebo komplexne upraviť do pôvodnej podoby. Zvíťazila tá druhá alternatíva. Strecha na kostolíku je dvojitá sedlová, na okrajoch zakončená štítovými múrmi.
Vo vnútri kostolíka je obdĺžnikovitá loď s rovnakým trámovým stropom. Presbytérium je malé, zaklenuté s lomenou klenbou v ktorom je gotické pastofórium a portál vedúci do sakristie so skosenými hranami. V severozápadnej časti je drevený chór. V čase mojej prítomnosti 6. marca 2007 sa v ňom už nachádzal renesančno - manieristický hlavný oltár z roku 1627, ktorý bol reštaurovaný v roku 1965 - 66 a bol v depozite Východoslovenského múzea v Košiciach. Oltár má charakter epitafov a nachádzajú sa na ňom - obraz Nanebovstúpenie Pána a na vrchole socha patróna sv. Michala Archanjela. V minulosti tu bol aj bočný oltár toho istého charakteru a obdobia na ktorom bol obraz Sťatie sv. Jána Krstiteľa, ale jeho nadstavec je už mladší z roku 1840. Tento oltár ako aj krstiteľnica, plastika Madonny s Ježiškom z konca 14. storočia, obraz Ecce Homo a sv. Anny s prvkami baroka z druhej polovice 18. storočia sú naďalej v depozite múzea v Košiciach.
Okolo kostola boli v minulosti zasadené lipy z ktorých ostala len jedna a má po obvode až 6 metrov.
V roku 2001 - 2005 sa uskutočnila komplexná obnova tejto pamiatky. S využitím prostriedkov z fondu Pro Slovakia a náklady presiahli 800 tisíc korún. Značnou mierou sa na nej podieľali obyvatelia obce Šindliar a farský úrad v neďalekých Lipovciach, pod dozorom Krajského pamiatkového úradu v Prešove s cieľom aby po obnove vyzeral tak ako v začiatkoch jeho existencie. Príležitostne sú v ňom bohoslužby, výstavy a koncerty.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
