strany povstalcov. S odvolaním sa na nemenované zdroje z prostredia vyšetrovania celého prípadu o tom v stredu informovali gruzínske médiá.
Incident, z ktorého Tbilisi obvinilo Moskvu, včera odsúdili všetky tri pobaltské krajiny, ktoré sa postavili jasne na stranu Gruzínska. EÚ vyzvala obe strany na zdržanlivosť, o prípade v Bruseli rokovalo aj NATO. Nevybuchnutú raketu už druhým dňom skúmajú gruzínski aj medzinárodní vyšetrovatelia, do prípadu by sa mali zapojiť aj pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Gruzínski predstavitelia v utorok oznámili, že vzdušný priestor krajiny narušili dve ruské bojové lietadlá a nad severným regiónom Gori odpálili raketu, ktorá po dopade neexplodovala. Rusko akúkoľvek súvislosť s útokom rázne odmieta. Strela dopadla 25 metrov od domu v dedine Šavšebi, asi 60 kilometrov od Tbilisi. Región Gori susedí so separatistickou provinciou Južné Osetsko, ktorá je predmetom dlhoročného sporu medzi Moskvou a Tbilisi. Gruzínsko obviňuje Rusko, že podporuje separatistov v Južnom Osetsku a v ďalšej odštiepeneckej republike Abcházsko, čím prispieva k destabilizácii krajiny.
Gruzínske médiá včera informovali, že podľa doterajšieho vyšetrovania ruské lietadlo nezhodilo raketu v úmysle bombardovať gruzínske územie, ale z bezpečnostných dôvodov, keď naň zaútočili juhoosetskí povstalci. Rusko však trvá na tom, že v čase incidentu sa nad gruzínskym územím nenachádzalo žiadne ruské lietadlo.
Podľa gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho pondelňajší útok nie je iba problémom Gruzínska, ale celej Európy. "Neviem, ako ďaleko to môže zájsť, ale mali by sme ich zastaviť. Očakávam ráznu odpoveď zo strany medzinárodného spoločenstva," vyhlásil včera Saakašvili.
EÚ v stredu vyzvala Gruzínsko aj Rusko, aby boli v súvislosti s pondelňajším incidentom zdržanlivé. Podľa Christiane Hohmannovej, hovorkyne komisárky pre vonkajšie vzťahy Benity Ferrerovej-Waldnerovej, nechce únia túto udalosť komentovať, "až kým nebude plne osvetlená". EÚ podľa Hohmannovej dúfa, že incident nebude mať vplyv na dialóg medzi Moskvou a Tbilisi a "neohrozí rokovania o zmrazených konfliktoch", teda sporoch o gruzínske separatistické regióny Abcházsko a Južné Osetsko. Tie sú podporované Moskvou a ovládajú ich proruskí politici, ktorí nechcú mať s Gruzínskom nič spoločné.
Vývoj v spore medzi Gruzínskom a Ruskom pozorne sleduje aj NATO, ktoré o tejto otázke rokovalo na stredajšom zasadnutí v Bruseli. Agentúru AFP o tom pod podmienkou anonymity informoval diplomat, ktorý bol na rokovaniach prítomný. Gruzínsko v stredu podporili všetky tri pobaltské štáty.
Saakašvilimu v súvislosti s týmto prípadom telefonovali prezidenti Estónska aj Litvy. "Bude potrebné rýchle, dôkladné a objektívne medzinárodné vyšetrovanie," povedal podľa pobaltskej tlačovej služby BNS estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves. Podľa šéfa estónskej diplomacie Urmasa Paeta je pondelňajší incident "aktom agresie proti nezávislému štátu". Aj podľa lotyšského ministerstva zahraničia je pondelňajšie vystrelenie rakety "porušením gruzínskej suverenity a územnej celistvosti". Litva Saakašvilimu prisľúbila, že túto otázku nadnesie na tohtotýždňových rokovaniach s predstaviteľmi Spojených štátov, a bude o nej rokovať aj Európska únia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
