študentky z Nitry proti obvineniu z krivej výpovede. To, že polícia si pri vo vyšetrovaní jej napadnutia nepočínala korektne (profesionálne), alebo ho dokonca manipulovala, resp. rozhodla v rozpore so zistenými skutočnosťami, sa totiž dá vysloviť už nielen ako podozrenie, ale skoro ako fakt. Veď samotný šéf prezídia Packa nedávno pripustil, že k útoku došlo, len údajne nie tak, "ako ho opísala". V takom prípade však, samozrejme, nie je jasné, prečo sa v septembri stíhanie zastavilo so zdôvodnením, že "skutok sa nestal". A ešte nejasnejšie je, prečo sa neobnovuje, pričom trvá obvinenie z krivého svedectva.
Práve preto je však užitočné a dobré rozhodnutie, aby sa stíhanie proti Hedvige nezastavovalo. Pointa je tá, že - Hedviga sa neurazí - pravda je dôležitejšia ako jej osoba. Keby aj táto vetva hľadania pravdy odumrela, kauza sa rozplynie do vzduchoprázdna ako iks iných afér, ktoré skončili na "nedostatku dôkazov", či "skutok sa nestal", "nebol zistený trestný čin" a podobne. Keby sme teraz začali menovať, nestačil by zvyšok textu - odposluch Rusko-SME, "kupovanie poslancov", atď, atď. Odparovanie škandálov bez koncovky do stratena je paródia na právny štát a zvádza k elementárnej nedôvere v systém. Tendencia, že kauzy aj s trestnoprávnym nábojom žijú tri dni a potom sa zahrabú v labyrinte policajnej a prokurátorskej byrokracie, je morová rana nielen na Slovensku (viď aktuálne kauza Čunek v ČR). Zostáva pachuť, nedôvera, zhnusenie a presvedčenie, že moc si zmanipuluje všetko k výsledku, aký pre seba potrebuje.
Preto môže byť len ozdravné a očistné, ak Hedviga k súdu pôjde. Riziko, ktoré podstupuje, teda že bude odsúdená nespravodlivo, je minimálne, keďže vzhľadom na nacionálny prebal príbehu je zaručené, že od jej procesu sledovanejší v Európe nebude. Nekonečnou prednosťou súdu je, že dôkazy či podvrhy sa budú preberať verejne, uvidíme prácu polície i prokuratúry, ale i verziu Hedvigy, takpovediac v priamom prenose. Súčasný stav, keď k dispozícii sú rôzne úniky informácií, či z polície či od advokáta Kvasnicu, je presne projekcia, ktorá vedie len do márnosti a dezilúzie. To sú argumenty na podporu rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti.
Argumenty proti, teda že Hedviga je obeť najprv fyzického útoku a potom zvôle štátnej moci, môže preveriť len verejný proces. Kauza je naprosto spolitizovaná. Bodku za štvaním, dohadmi a obviňovaním dokáže položiť už len autoritatívny verdikt, ktorý povie, či Hedviga klamala (úplne alebo čiastočne), alebo si nos nabil Kaliňák a mal by odstúpiť. Pretože kategorické stanoviská, že Hedviga si vymýšľala, že z mobilného telefónu volať nemohla, že znalecké posudky vylúčili zranenia, ktoré opísala, a podobne, prezentoval na brífingu on osobne, čím ako minister vnútra prevzal ručenie za tieto konštatácie. A pre prípad, že by to pravda predsa nebola, sa znemožnil pre ďalšie pôsobenie. Teda tak by to bolo v normálnej krajine.
Naozaj, nič podstatnejšie ako dospieť k pravde v tejto kauze nie je. Aj pre autora tohto textu, ktorý v septembri nebol dosť opatrný pri oceňovaní dôkazov promovaných Kaliňákom, a vypotil pár posmešných viet, za ktoré sa treba Hedvige ospravedlniť ešte aj vtedy, ak sú stále pochybnosti o jej verzii v úplnosti. O tom, že zbitá bola, dnes už asi niet pochýb.
Otvorený zostáva motív, ktorý je z hľadiska politizácie kauzy však absolútne kľúčový. Maďarská politika organizuje manévre "za Hedvigu" v Bruseli aj inde, navzdory bizarnému faktu, že v Budapešti sa udiali dva prípady napadnutia žien, ktorých vyšetrovanie vykazuje rysy temer identické - teda protiklady vo výpovediach poškodených a veľké podozrenie z manipulatívnych postupov prokuratúry aj polície. Ani znásilnenie, ani podstatne brutálnejší útok na investigatívnu novinárku, než aký zažila Hedviga, však žiadna maďarská strana ani politik do Bruselu neexportuje. Rozoštvávanie národov vedie len do pekla, i preto je lepší verejný proces.
Pikoška na záver: Rozhovor so Zuzanou Wienk začal moderátor verejnoprávnej MTV (inak známy komentátor Népszabadságu, ktorý oslavoval už Kádára) poklonou, že petíciu za spravodlivosť pre Hedvigu (či tak nejako), ktorú Aliancia fair play organizuje, "my Maďari chápeme ako akt veľkej občianskej odvahy na Slovensku". Hahahahahahaha. Tak to je zjedenie. Nie je zlatý? Ešteže Aczél Endre a jeho kolegovia lezú každé ráno Gyurcsányovi tak do zadku, že ani topánky im netrčia vonku, lebo sa musia najprv vyzuť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
