čerstvú augustovú "kauzu" "otvárania" Benešových dekrétov a reakcie SNS na túto opovážlivosť. Exemplárnosť a poučnosť prípadu je v disproporcii, ktorá sa týči medzi obsahom, ktorý nie je žiadny, a mierou zla, ktoré potenciálne môže povstať z toho, že politici panikária v hrôze z prázdnoty, čo vidia pred sebou.
Ak venujeme sekundu prieskumu politickej reality, tak vidíme, že vyhlásenie Csákyho o návrhu na materiálne i morálne odškodnenie obetí Benešových dekrétov má asi rovnakú váhu, ako keby SDKÚ oznámila, že navrhne zrušenie dane z príjmu, alebo minimálnej mzdy či čohokoľvek, alebo KDH by navrhlo povinnú bohoslužbu na pracoviskách či kdekoľvek. Vidíme typický, takpovediac modelový návrh z kategórie absolútne nepriechodných. Ešte aj za ideálnych okolnosti pre navrhovateľa, v našom prípade SMK. Hotovo, koniec, bodka, dovidenia.
Keďže sme však na Slovensku, nacionálne pudy sa hlásia o slovo, koaličné i opozičné strany obratom reagujú a už máme akože diskusiu. Dzurinda je ešte dobrý, on to považuje len za dôkaz, že Csáky nemá tému, čo v podstate sedí, len keby cieľom nebolo si do neho kopnúť.... Pre KDH sa však už "potvrdzujú obavy z nového vedenia SMK", aj keď sám Lipšic okamžite dodáva, že je to nepriechodné a zvýši sa len napätie. Ale potom načo sa ozýva? A Slota už rovno hlási nový paragraf do choromyseľného zákona na ochranu republiky, ktorý ide SNS predkladať, o "zákaze spochybňovania Benešových dekrétov". Vynikajúce: "Kto bude spochybňovať výsledky 2. svetovej vojny, pôjde do väzenia", teší sa Slota. Duševná choroba v priamom prenose. Bolo ti to Csáky treba?
V rámci solidarity, aby nezostal vo väzení sám, si povedzme, že Benešove dekréty (resp. Košický vládny program, z ktorého vyšli), resp. niektoré paragrafy, sú optikou ľudskoprávnych dokumentov súčasnosti skutočne svinstvo prvej triedy. A ak žijú ľudia, trebárs Maďari, ktorých sa dotkli, ospravedlnenie i iná satisfakcia im patrí. Existuje však akási historická a politická realita, ktorá hovorí, že povojnový odsun Maďarov a krivdy im spôsobené neboli začiatkom dejín. A slovensko-maďarské "vyrovnanie" sa preto nemôže udiať akosi jednostranne, ale len v partnerskej dohode. K tomu je dnes ešte menej vôle, ako zrejme kedykoľvek po vzniku samostatného Slovenska. A preto všetky iniciatívy tohto typu sú len cynická hra so symbolmi a pamäťou tých, ktorí trpeli.
Nešťastím je, že politici na oboch stranách (teda brehoch Dunaja) netrpia len nedostatkom tém, ale i vnútornou potrebou udržiavať napätie, keďže nacionálna agenda nie je konfliktná v rámci vlastného voličstva a obrana národného záujmu im dodáva zdanie osožnosti i dôležitosti. Preto tak vysoko zdvihli v Maďarsku kauzu Hedvigy (hoci práve zažili dve brutality ešte horšieho typu doma) a vyvážajú ju až do Bruselu, preto všetky slovenské strany tak briskne reagujú na výraz "autonómia", hoci je politicky priechodná (teda územná) ešte desaťkrát menej ako "zrušenie" dekrétov. A preto tiež všetky slovenské partaje túžobne prahnú a očakávajú "radikalizáciu" SMK. Do Miklósa Duraya, ktorý 17 rokov píše a rozpráva o autonómii a 17 rokov neurobil ako politik ani jeden krok, aby ju naplnil, vkladajú slovenskí politici nádeje a túžby, že konečne sa vzchopí a vytvorí konflikt, na ktorom sa môžu bez rizika zviditeľňovať. A Duray nič, len berie poslanecký plat, čo je jediný a skutočný dôvod, prečo zostáva v politike.... Hoci v našej postmodernej, totálne materializovanej a záujmovo fragmentarizovanej dobe ľudí na juhu už azda nič menej nevzrušuje, ako nejaké nacionálne vášne, rozlíšenia a nároky, politici sa potrebujú mobilizovať do vojen minulosti, lebo sú bez fantázie a o skutočných problémoch hovoriť o nechcú, lebo aj keby tušili, kde ležia, sú preferenčne stratové. A ak "odídu" z agendy Maďari (Slováci), tak stratia kus identity. Tu nejde len o Slotu, ktorý hrá svoju dementnú hru s médiami (čím väčšia blbosť resp. vulgárnosť, tým väčší priestor), ale o širokú veľkopolitickú objednávku a túžbu "radikalizovať" SMK s Csákyho vedením za každú cenu. A do toho vlezie Csáky a povie - zrušte Benešove dekréty. Koho už zaujíma, keď ešte "za Bugára" sa pred dvoma rokmi v Komárne zrodila omnoho razantnejšia výzva toho istého "obsahu", že "maďarské národné spoločenstvo má byť morálne i materiálne odškodnené za bezprávie a deportácie".
Na dekréty sa nesiahne, satisfakcia nebude, ani trestná zodpovednosť za slobodné vyslovovanie názorov. Len zopár ľudí rozoštvú a oživia vášne, ktoré by bez politiky už boli dávno utlmené.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
