astronómovi, matematikovi a fyzikovi, bude zrejme slúžiť aj na záchranné a pátracie účely. Navigačné družice systému Galileo by mali na palube niesť aj tzv. odpovedač (kombinácia prijímača a vysielača), ktorý bude schopný prijímať signály z núdzových vysielačov a vysielať ich potom pátracím a záchranným organizáciám. V súvislosti s touto novou úlohou systému Galileo sa predstavitelia programu Galileo zúčastnili na nedávnej výročnej schôdzi riadiacej komisie COSPAS-SARSAT, čo je medzinárodný program na pátranie a záchranu pomocou umelých družíc. Partneri programu Galileo sa zaviazali vyvinúť pátraciu a záchrannú zložku tohto programu ako integrálnu súčasť programu MEOSAR. MEOSAR je plánovaný nový celosvetový pátrací a záchranný satelitný systém. V rámci tohto programu majú byť družice, ktoré budú obiehať okolo Zeme po stredne vysokých obežných dráhach, vystrojené odpovedačmi, ktoré budú schopné zachytiť vysielanie núdzových majákov zo zemského povrchu. Takýmito majákmi sú vystrojené napríklad lode či lietadlá, ale môžu ich mať aj výpravy, ktoré sa vydali na expedície do odľahlých kútov našej planéty. Terajší systém COSPAS-SARSAT používa odpovedače, umiestnené na družiciach na nízkej obežnej dráhe a na geostacionárnych družiciach (tie akoby stáli nad jedným miestom na rovníku). Oba typy družíc však majú určité nevýhody, ktoré znižujú ich využiteľnosť pri pátraní a záchrane. Nízko letiace družice zachytia núdzový signál len vtedy, keď letia prakticky nad miestom, z ktorého maják vysiela. Tým môže dôjsť k značnému oneskoreniu pri zachytení núdzového signálu. Zachytený signál môže družica opäť vyslať na pozemnú stanicu až vtedy, keď ju takpovediac "uvidí". To všetko môže spôsobiť podstatné zdržanie pátracích a záchranných prác a znížiť ich úspešnosť. Geostacionárne družice síce neustále "vidia" pod nimi ležiace veľké územie zemského povrchu, takže núdzový signál zachytia okamžite. Tieto družice však nie sú schopné automaticky určiť polohu majáka, vysielajúceho núdzový signál. Preto musí byť samotný maják vystrojený navigačným systémom a v núdzovom volaní musí byť zakódovaná aj informácia o polohe majáka. Navyše sa môže stať, že z niektorých miest sa vysielaný sugnál na geostacionárnu družicu nedostane. Sú to napríklad oblasti v blízkosti pólov, alebo ak sú majáky na "nesprávnej" strane hôr či v hlbokom údolí, z ktorého nie je priamy výhľad na družicu s odpovedačom pátracieho a záchranného systému. Nové sústavy navigačných družíc, obiehajúcich okolo Zeme na stredne vysokých dráhach, budú pozostávať z 20 až 30 družíc, ktoré budú schopné prijať núdzové signály z ktoréhokoľvek miesta na Zemi. Pátracia a záchranná zložka nového európskeho satelitného navigačného systému Galileo bude poskytovať dve služby. Prvá z nich bude kompatibilná s existujúcimi systémom COSPAS-SARSAT a bude spočívať v zachycovaní vysielaní núdzových majákov a v ich presmerovaní na príslušné záchranné organizácie. Inovatívnou službou bude služba tzv. spätného spojenia, čo znamená, že na aktivovaný núdzový maják sa vyšle správa, že jeho vysielanie bolo zachytené a pomoc je na ceste.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
