v ňom prebiehal ako v iných obdobiach. Ministerstvo kultúry zastavilo distribúciu niektorých zahraničných novín, potvrdilo však stanovy nových spolkov a župný úrad dal súhlas na činnosť metodistickej cirkvi na východnom Slovensku. Zločinecké bandy na poľských hraniciach prepadávali gazdov a na prešovskej sedrii odsúdili vrahov.

Trampoty s mapou

Ani v tlači sa neprejavila uhorková sezóna z nedostatku informácií o hospodárskom, politickom a kultúrnom dianí. Kupodivu, parlamentní poslanci nevyužívali prázdniny a cestovali za svojimi voličmi, čo sme si mohli prečítať aj po 85 rokoch. Na článok, ktorý uverejnila Národná politika ešte v marci 1922, začali reagovať čitatelia a to vo veľkom počte, až v lete. Boli to väčšinou aktívni členovia turistického spolku a milovníci Vysokých Tatier. Národná politika sa s uznaním vyjadrila v marci 1922 o záslužnom čine vydavateľstva, ktoré vydalo mapu Vysokých Tatier a iných horstiev. Bola to prvá takáto mapa od vzniku ČSR v roku 1918. V júni - júli tí, ktorí si mapu kúpili a chceli sa podľa nej orientovať, takmer vo všetkých novinách vyvolali vlnu nevôle a kritiky a označili autora mapy a vydavateľa za diletantov a nevzdelancov. Vyčítali im, že Javorina je zakreslená v Poľsku, na čo sa mnohé inštitúcie a úrady obrátili so žiadosťou o vysvetlenie na Československý vojenský zemepisný ústav, ktorý vydal mapu. "Svetlo do problému vniesol Dr. Stanislav Nikolau v Národnej politike" - napísali regionálne noviny. "Javorina je zakreslená na poľskej strane, ale je to Javorina poľská a nie slovenská Tatranská Javorina." Používatelia mapy sa s odpoveďou museli uspokojiť.

Prázdne neboli ani kiná, dokonca v lete sa zvýšila ich návštevnosť. Podľa Štátneho štatistického úradu na jedno kino pripadlo 27 tisíc obyvateľov a v celej ČSR navštívilo 250 tisíc predstavení 60 miliónov divákov. Na východnom Slovensku v regionálnej tlači s avízami programov uverejňovali podrobný obsah filmov, väčšinou amerických dobrodružných alebo ľúbostných príbehov. Košičania mali možnosť v lete chodiť do divadla, pretože bratislavské národné divadlo malo divadelné prázdniny, ale len budova bola prázdna. Činoherný súbor, opera, balet hosťovali v slovenských mestách. Košice mali divadelnú budovu, ale chýbal v nej stály súbor.

Zahraničné kuriozity

V úvode sme napísali, že ministerstvo kultúry zastavilo distribúciu niektorých zahraničných časopisov. Boli to Katolícke noviny, vydávané v Chicagu v slovenčine, viedenský "La Slovague", pittsubrský Magyar Hiradó, Deutscher, Vollksblatt, Mutterland, Ukrajinská Soborona. Tá tlač, ktorú dostal do rúk vtedajší čitateľ, prinášala najmä z Americky kuriozity, s akými sa náš človek ani nemohol stretnúť. Napríklad o originálnom sobáši najlepších amerických plavcov - miss Eagle a mr. Fischera v mori. "Obaja snúbenci plávali na vopred určené miesto v špeciálnom vodnom svadobnom oblečení, kým mešťanostu, svedkov a úradníkov na miesto sobáša nedopravili na člne, z ktorého ich mešťanosta sobášil" - napísal americký časopis Bratstvo. Ten istý časopis uverejnil správu o farmárovi z Pine Brook, ktorého pri práci v lese bodla do spánku včela. Keď sa s ťažkosťami dostal domov, vysvetlil manželke, čo sa stalo, tá mu žihadlo vytiahla a zavolala telefonicky lekára. Kým lekár prišiel, Harry Collerd zomrel. Do tretice - v Bratstve bol uverejnený článok o životnej skúsenosti Antona Króna, pôvodom zo Slovenska, ktorý o to požiadal redakciu a chcel ním osloviť mužov, ktorí sa chcú ženiť. Z neho vyberáme: "Požiadal som o rozsobáš. Pýtate sa, prečo? Potvrdí vám to aj rozvodový sudca. Manželka v priebehu jedného roka strávila 65 nocí mimo domu, 137 krát bola celý deň preč, 149 krát neraňajkovala s manželom, teda so mnou, 84 krát neobedovala, 35 krát ma ohrozovala na živote. Dobre si rozmyslite, či sa oplatí oženiť, keď ste väčšinou sám."

Zaujímavé bolo aj vyhlásenie štátneho nadvládneho v New Yorku o výsledkoch prohibície: "Až 98 percent liehových nápojov podávaných v Amerike zákazníkom najrôznejších zariadení, je nespôsobilých na konzumáciu, čo sa zistilo podrobnou analýzou. Dokonca niektoré z nich sú prudké jedy." Štátny nadvládny sa vyjadril, že po stránke kvalitatívnej niet žiadneho rozdielu medzi prvotriednymi reštauráciami a výčapmi najnižšej kategórie.

Nové spolky

Spolky tu, na východe, neprerušili v lete svoju činnosť, práve naopak. Nové, ktorým potvrdilo stanovy ministerstvo kultúry, s ňou začali. Bol to Katolícky čítací spolok so sídlom v Košiciach, Rímskokatolícky spevokruh so sídlom v Moldave, Pohrabný a nemocných podporujúci spolok baníkov v Štóse. Expozitúru sa chystali založiť v Košiciach metodisti. O súhlas požiadal tunajší župný úrad prednosta pražskej expozitúry americkej metodistickej cirkvi reverend Collyer. Po prieskume v chudobnejších košických domácnostiach metodisti chceli pomôcť ich členom získať prácu. Chceli, aby ženy a dospelé dievčatá ručnými prácami - najmä vyšívaním a šitím - ktoré im pomôžu predať, mali stabilný zdroj zárobku.

A čo zlodeji? Tí mali v lete "žatvu". Do policajných raportov (hlásení) pribúdali správy o vážnych kriminálnych činoch zo slovensko-poľských hraníc, kde bolo viac zločineckých bánd a okrádali gazdov, keď išli do lesa po drevo. Vykrádali horárne a strieľali po ľuďoch. Jedna štvorčlenná banda zastrelila istého Ivana Újházyho a okradla ho o 30-tisíc Kč. Kradli dobytok a kone, s ktorými prišli gazdovia po drevo. Potom ho speňažili až niekde pri Folkmári. Kradli aj v okolí Kežmarku. V raporte bol aj takýto kuriózny prípad: pracovný úraz utrpel Ing. Kubánek, námestník prednostu II. odboru pre udržiavanie trate. Počas prehliadky železničnej trate pomáhal pri kladení koľajníc a nešťastnou náhodou mu jedna spadla na nohu tak, že mu v podkolení prerazila nohu. Časté boli dopravné nehody na kočoch a vozoch. V tom čase neboli kuriózne, pretože dopravných prostriedkov, ktoré mali kone pod kapotou, bolo poskromne. Nám sa môže zdať kuriózna napr. táto nehoda, ako ju zaznamenali v policajnom hlásení: "Osobným autom P-245 išiel po ulici Pavla Lučeneckého v Košiciach 19-ročný šofér Gallus tak neopatrne, že vrazil do protiidúceho nákladného voza s koňmi, ktorý viedol 40-ročný Andrej Beserny a prevalil ho na chodník. Pri tom sa na voze zlomilo koleso, oje a jednému koňovi pretrhli postroje. K úrazu našťastie nedošlo, ale škoda na voze je 550 Kč."

Pred sedriou v Prešove stáli Ivan Olejnik, Štefan Loboda, Július Hasinec, jeho frajerka Júlia Kováčová a muž s menom, ktoré mu spôsobovalo problémy. Vola sa Mŕtvy. Boli obvinení z lúpežnej vraždy obchodníka Šestra a jeho ženy v Užhorode ešte v roku 1920. Loboda a Olejnik dostali po 15 rokov, Hasinec 10, Kováčová 5 a Mŕtvy 4 roky basy.

Spolok hasičov v Košiciach, mesto a Košičania sa pripravovali v júni na Krajinský kongres hasičov s pretekami a výstavou techniky. Bola to príležitosť aj pre iné spolky, aby sa predstavili s kultúrnym programom a usporiadali zbierky na dobročinné účely.

Parlamentný poslanec Kornel Stodola sa vybral do Šariša za svojimi voličmi. Zišiel sa s nimi v Sabinove. Roľníci sa zišli na zhromaždení v Kendiciach, kam prišli aj z iných obcí, aby skoncipovali petíciu proti dovozu poľnohospodárskych plodín, ktorú by mal Stodola odovzdať v parlamente v Prahe. Kým ju napísali, prišli do Kendíc zástupcovia obcí z celého Šariša, takže to bola petícia šarišských roľníkov. Za dva dni sa podarilo zozbierať aj podpisy roľníkov, takže s petíciou dostal parlament aj hárky so stovkami podpisov.

Ako z predchádzajúcich riadkov vyplýva, o uhorkovej sezóne sa nedalo hovoriť v horúcom lete roku 1922. A to bol iba zlomok z udalostí, ktoré sa na východnom Slovensku udiali.