Výhybka reprezentanta - Clivota sa ukázala ako neprekonateľný rival

Predsa len mať na dosah trvalého bydliska kvalitnú súťaž, tobôž solídne zaplatenú, nie je na zahodenie. Zvlášť u borcov, čo sa už usadili. Aj Radovan Somík (na snímke vľavo), náš reprezentant, tak učinil. Dohodol sa s Pardubicami na ročnom kontrakte s ročnou opciou. "Začiatkom leta mi agent naznačil, že pernikári majú o moje služby záujem, tak som privolil na túto alternatívu," riekol 30-ročný krídelník.

Posledné dve sezóny účinkoval v ruskom Čerepovci. Niežeby sa odtiaľ ťahal preč alebo ho funkcionári vyháňali, no možno zhoda okolností a náhod spôsobila, že zmenil dres. Pred letnou prestávkou Radovi povedali, že pokiaľ bude povolená štvorčlenná kvóta cudzincov v každom tíme superligy, tak ho budú chcieť naďalej (mali už podpísaných troch legionárov). Napokon limit na počet cudzincov zostal na čísle štyri, a tak počas dovolenky ho funkcionári Čerepovca zháňali. "Nespojili sa však so mnou, a pretože boli netrpezliví a nechceli čakať, podpísali angažmán s iným zahraničným hráčom. No poviem úprimne - neviem, či by som pristal na možnosť zostať. Veď sa objavila ešte jedna možnosť z Ruska, no ja som si už po uplynulom ročníku sám pre seba hovoril, že ma to ťahá do stredu Európy," vyznal sa skúsený matador, ktorý koketoval s myšlienkou zamieriť i do Švédska (nižšia súťaž) aj Fínska, ale tieto návrhy dosť rýchle zapadli prachom.

Somík sa netají tým, že pre HC Moeller sa rozhodol aj po akejsi konzultácii s manželkou. V superlige bol zväčša osamotený, bez najbližších a už sa mu cnelo za rodinkou. "Pre psychiku je dobré, ak sa hráč má s kým pozhovárať, keď ho v byte niekto čaká a nepríde medzi štyri prázdne steny. Navyše dcérka nevidela ani poriadne svojho otca." Daktorí Slováci sa nevedia dočkať, kedy opustia superligu, no majster sveta z Göteborgu 2002 a účastník posledných majstrovstiev sveta v Moskve si pochvaľoval zabezpečenie hokeja i to, ako to tam fungovalo. No clivota bola i preňho silným súperom. "Veľa času sme trávili na baze, a ak aj rodinka prišla za mnou, nemohol som s ňou byť, lebo som bol ´uväznený´ v tréningovom tábore. To bolo mínus, no na ostatné sa sťažovať nemôžem."

Keďže pred časom okúsil aj profiligu v zámorí a dva roky sa naháňal medzi mantinelmi v drese Philadelphie, nakriatli sme ho s myšlienkou možného návratu do NHL. "Ani neviem, či mám v zmluve klauzulu o prípadnom uvoľnení do zámoria. Beriem to reálne. Niečo bolo, ale sa skončilo, a keď sa prípadne dačo zaujímavé naskytne, potom to treba riešiť," prezradil hokejista podkutý skúsenosťami z extraligy (je odchovancom Martina), českej najvyššej súťaže (účinkoval vo farbách Vsetína a Zlína) i švédskeho hokeja (zahral si za Malmö). V susednej lige si trúfa obstáť a určite mu k ambíciám pomáha i to, že sa znovu dostal do pozornosti štátneho trénera a dokázal si vybojovať miestenku na šampionáte. "Pardubice mali vždy vysoké ciele a silný tím. Tradične ide o kvalitný celok. Na súpiske je rad skvelých hráčov, takže o konkurenciu nebude núdza. To ma však núti pracovať tvrdo, aby som bol stále lepší. Verím si a dúfam, že mi to hokejovo zase pomôže, no neznamená to, že pôsobenie v tunajšej extralige bude automaticky zárukou pozvánky do národiaku. Záležať bude na mne, ako si budem počínať."

Zaútočiť na titul

Z predošlých pôsobísk v Čechách pozná množstvo hráčov, ale predsa v Pardubiciach si po prvý raz zahrá na klubovej úrovni s ďalšími krajanmi Petrom Pucherom, Jánom Lašákom a Miroslavom Hlinkom. "Už sa teším. Aj preto, že všetkých chlapcov som mal možnosť spoznať počas akcií reprezentačného tímu," poznamenal Somík s tým, že by bolo fantastické, keby sa mu splnil sen a získal po prvý raz v kariére klubový titul. "Sezóna je však dlhá a treba ísť krok za krokom."