obrazne povedané znel za ich výkony tak dlho, že na sobotu 18. augusta si ich diváci s ováciami vytlieskali opäť na veľké zelené javisko. Pochopiteľne, na starej Solovjevke, dnes známej ako Watsonova ulica, kde od 13. hod. na domovskom štadióne bývalých VSS sa v galaprograme predstavia takmer všetci žijúci hráči, tréneri a funkcionári.

Jeden z prvých členov klubu Ján Sakáč, ktorý od polovice vlaňajšieho decembra už nie je medzi nami a bol považovaný za otca mládežníkov VSS, až do svojho odchodu nabádal mladších funkcionárov zorganizovať toto stretnutie. Jeho vtedajšie želanie a sen sa stanú teda realitou. Pod egidou Spomíname na futbalové VSS to bude iste veľká nostalgia. Veď klub, ktorý vznikol v päťdesiatom prvom, začal síce konkrétnu športovú činnosť vyvíjať až o rok neskôr, avšak nasledujúce štyri desiatky rokov ozdobili jeho aktéri toľkými úspechmi, že o žlto-modrých sa oprávnene začalo hovoriť, že sú jednou z bášt čs. futbalu. V týchto farbách sa na vrcholnej scéne pod názvami Spartak VSS, Jednota, VSS, ZŤS a znovu VSS objavilo 125 hráčov. Žiaľ, z nich budú chýbať na tomto defilé osobnosti so štatútom čs. reprezentanta Rudolf Zibrinyi, Jozef Bomba, František Hoholko, Jozef Desiatnik, Karol Dobai, Alexander Felszeghy, Andrej Kvašňák, alebo dobre známi František Samuelčík, František Gornický, Jozef Illés, Pavol Pintér, Gejza Vrábeľ, Július Vaško, Anton Zlatoš, Dezider Majer, Štefan Czeszciczky, tréner Štefan Jačiansky, silný funkcionársky trojlístok František Nogrády, Ladislav Kropáč, lekár Zoltán Juhás a ďalší, ktorí sa budú pozerať na svoje futbalové hviezdy zhora. Kto a koľkí sa na ihrisku predstavia, ťažko povedať, aj keď takmer všetci prisľúbili svoju účasť, lebo staré zranenia časom urobili tiež svoje. Medzi prítomnými nebudú chýbať ani tréner Jozef Vengloš, ktorý doviedol VSS v ročníku 1970/71 až na strieborný ligový stupienok, či jeho asistent Ján Hunčiar české štatistiky ho uvádzajú skreslene pod menom Hrnčár, alebo Hubčár a to napriek tomu, že o niečo neskôr ako tréner získal v roku 1973 s VSS bronz a hral s nimi ako víťaz Slovenského pohára vo finále Čs. pohára proti Baníku Ostrava. Isteže medzi účastníkmi bude aj ďalší Venglošov asistent Július Kánássy, ktorý bol tiež pri striebre VSS, ale ako hráč aj pri prvom bronze v ročníku 1964/65 pod taktovkou trénera Štefana Jačianskeho. Organizátori nezabudli ani na mládežnícky štvorlístok trénerov Štefan Mátyás, Gustáv Walko, Ján Gajdoš (ináč aj výborný futbalista), Josef Kopejtko z ktorých všetci urobili pri výchove budúcich futbalistov veľa. Všetko nasvedčuje tomu, že z päťdesiatych či šesťdesiatych rokov uvidíme bratov V. a J. Jutkovcov, Martinčeka, J. Polgára, Kozmana, Schwarza, Pavlíka, Piršča, Mravca, Hájeka, Šomošiho, či z najslávnejšieho kádra Švajlena, T. Polgára, Š. Jutku, Králku, Štovčíka, Štafuru, Polláka, Daňka, Bortáka, Halásza, Boroša, Strausza, Galisa a iných. Medzi prítomnými bude aj bývalý čs. reprezentant Titus Buberník, ktorý vyrastal v drese Spartaka VSS. A že dobre, to dokazuje aj fakt, že v ligovom ročníku 1958/59 bol jedným z kľúčových hráčov ČH Bratislava pri zisku majstrovského titulu. Zaujímavé je, že zo strieborných Čiľanov skôr alebo neskôr hrali okrem Buberníka v Košiciach Kvašňák označovaný za najväčší talent metropoly východu Bomba a Scherer. Na MS v Mexiku z vtedajších VSS boli Pivarník, Pollák, na zlatých ME v Juhoslávii s asistentom trénera J. Venglošom hráči Pollák, Galis a Móder, ktorý tiež krátky čas trénoval strojárov a Pivarník, v tom čase už hrajúci za Slovan. Pravda, vo farbách VSS napredoval tak presvedčivo, že po prestupe na Tehelné pole ho o niečo neskôr v roku 1974 vyhlásili ako prvého hráča pochádzajúceho z východu za najlepšieho čs. futbalistu. To veru v časoch hegemónie Viktora, Dobiáša či Kunu nebolo jednoduché. Hodno ešte dodať, že Galis bol v čase košického pôsobenia s 21 gólmi čs. kráľom strelcov, že Strausz so 115 gólmi členom Klubu kanonierov a brankár Švajlen, ktorý odchytal 214 zápasov bez striedania, sa stal rekordérom VSS s 336 ligovými zápasmi. Tromfol nimi stredopoliara Jaroslava Polláka o 14 vystúpení. Aj to jedno s druhým prezrádza, že išlo skutočne o nevšednú futbalovú generáciu, napokon pomaly každý z tej najslávnejšej zostavy nastúpil aspoň raz za áčko ČSSR, alebo sedel na reprezentačnej lavičke. Dokonca sa na nej objavil aj strieborný olympionik Švajlen v kvalifikácii MS proti Portugalsku v roku 1965 v Porte. Nuž, bo