pocitom, že v mediálnom priestore je "preficované", sa bojuje stále ťažšie. Nedá sa ignorovať, že premiér diktuje témy zámerne, pričom je mu úplne jedno, či z tej-ktorej kauzy vyjde ako úplný cvok, alebo len ako kandidát na vyšetrenie, lebo vie, že dôležité je zostať v obraze a všetko ostatné, vzhľadom na kvalitu verejnej mienky i diskusie, je sekundárne. S mindrákom, že kvalitu komentátora určuje (znižuje) frekvencia predsedu vlády v agende, sa žije stále ťažšie...
K podozreniu, že Fica napadol lykožrút, ktoré zosilnelo po dvoch vystúpeniach v kauze Privilégium, poskytol menovaný takpovediac nepriestreľné dôkazy vyjadreniami na spomienkovom mítingu k SNP. Prirovnania globalizácie, liberalizácie a privatizácie k zlám vojnového štátu, proti ktorým sa vzbúrili účastníci Povstania, sú isteže svedectvom len o tom, čo sme si povedali už dávno že v hlave predsedu slovenskej vlády zúri púštna búrka, akú je dnes bežne vidieť len u členov "pravej" komunistickej strany. Avšak na rozdiel od mnohých výrokov, ktorými Fico relativizoval totalitný režim, či toho, že November ´89 si ani nevšimol, je nový posun v akejsi mobilizácii, výzve do boja: "Povedal som, aby sme ďalej mali odvahu sa proti niektorým takýmto procesom postaviť (...), pretože svet nie je o nič lepší, aj teraz sa bojuje o suroviny, o moc, o vplyv, len sa používajú iné zbrane". Toto nie je akýsi normálny pohľad "zľava", toto je v "mítingovej skratke" (Čarnogurský) typická komunistická projekcia dnešnej doby, odmietnutie demokratického kapitalizmu ako takého.
Vysvetľovať Ficovi, že aj keby mal pravdu (akože nemá ani omylom) v tom, že všetko je len bojom o "suroviny" (atď), aj tak je absolútny rozdiel medzi rokmi 2007 a 1944 práve v tých "zbraniach", ktoré sa používajú, nemá význam. Podstatnejšie sa zdá toto: Ako ozaj najpopulárnejší politik, človek s veľkým vplyvom a dôverou významnej časti verejnosti, indoktrinuje publikum nebezpečným paranoickým bludom, proti ktorému sú všetky teórie o sprisahaní DSS a médií (a pod.) slivkový kompót. Predstava sveta, v ktorom každý chce Slovensku zle, všetci len špekulujú, ako by z nás stiahli gate, a to je dôsledkom práve toho, že sme sa úplne otvorili voľnému obchodu a pohybu, je úplne čitateľná napr. v energetickej politike vlády, v zastavení predajov akéhokoľvek majetku, v inkvizičnom pohľade na finančné skupiny, ktoré podnikajú s verejnými (i neverejnými, tam však nemôže zasiahnuť) peniazmi, atď, atď. Za všetkými zvrátenými, nemravnými a bezperspektívnymi politikami, ktoré Fico diktuje rezortom hospodárstva, dopravy, zdravotníctva či sociálnych vecí, je práve jeho endemická nedôvera k otvorenému svetu a systému, ktorý Fico nechápe ako kooperatívno-konkurenčný, ale krvilačno-likvidačný. Úplná neschopnosť vnímať kapitalizmus a jeho postmoderné vývojové štádium (ktoré však začalo už v 19. storočí) globalizáciu - ako prirodzený a evidentne najúspešnejší z modelov usporiadania sveta, tvorí u Fica betónové základy jeho komunistického presvedčenia. To, že strana, ktorú vedie, sa nielenže nazýva "sociálna demokracia", ale sa tak niekedy aj prejavuje, nie je nič iné, len Ficov bolestný kompromis s realitou sveta a väčšinou členov Smeru, pre ktorých je politika kariérna realizácia resp. spôsob, ako sa dostať ľahko a rýchlo k životnej úrovni, akú by nedosiahli inak.
Mimo jednej bláznivej (Čarnogurský) poklony inkasoval Fico smršť negatívnych reakcií, ktoré s ním akože polemizovali o tom, prečo sa nedajú globalizácia, liberalizácia a privatizácia pokladať za javy (iba) záporné. Je pekná táto snaha o spoločenskú konverzáciu, podstata však nie je vo vecnej debate, ale pochopení hlbinných koreňov, ktoré formujú osobnosť najpopulárnejšieho a najvplyvnejšieho politika Slovenska. Keby v tejto kauze, teda znalosti duše premiéra, vládlo akési elementárne jasno, nikdy by nemohla vzniknúť široká intelektuálna podpora fiktívnej alternatívy Smer-SMK-KDH, ktorej sa fandilo v Bratislave, nikdy by sa nemohlo stať, aby dnes šéf ekonomickej rubriky istého denníka zaškrtol pred 8 rokmi Fica na kandidátnej listine SDĽ, nemohli by sme dnes ani čítať nezmysly, že "Fico teraz ukazuje svoju pravú tvár" (hahahahaha) a pod. V krajine, ktorá potrebuje lykožrúta a globalizáciu, aby pomaly spoznávala vlastného premiéra, je budúcnosť neistá aj pri deväťpercentnom raste HDP.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
