Korzár logo Korzár

Stavby Franka Gehryho

V doterajších častiach nášho seriálu sme vždy predstavili buď jednu stavbu, alebo súbor vzájomne miestne súvisiacich stavieb (také boli napríklad

starobylé mestá Macu Picchu či Chichen Itza). Dnešná časť seriálu bude inovatívna (dúfam, že mi to u šéfrdaktora prejde) v tom, že predstavíme niekoľko stavieb, ktoré spája meno ich tvorcu. Tým je jeden z najvýznamnejších a najznámejších súčasných svetových architektov, Frank Gehry.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Frank Gehry sa narodil 28. februára 1929 v židovskej rodine v kanadskom Ontariu a jeho pôvodné meno bolo Ephraim Owen Goldberg. Bol vraj veľmi kreatívnym dieťaťom a na jeho formovanie mala veľký vlyv jeho stará mama. Frank so zaujatím pozoroval pohyby živého kapra, ktorého jeho stará mama každý štvrtok vložila do napustenej vane, prv než ho pripravila na večeru. Odborníci tvrdia, že tvary a pohyby týchto rýb zrejme Gehry neskôr podvedome aplikoval na svoje stavby. V roku 1947 sa Gehry presťahoval do Kalifornie a začal študovať najprv na City Collge v Los Angeles, neskôr na fakulte architektúry Univerzity južnej Kalifornie, ktorú absolvoval v roku 1954. Nezačal však hneď pracovať v oblasti architektúry, ale vystriedal niekoľko iných zamestnaní. Potom rok študoval urbanistické plánovanie na fakulte dizajnu Harvardovej univerzity. V roku 1961 sa s rodinou presťahoval na uričtú dobu do Paríža, kde študoval francúzske architektonické klenoty, pričom jeho "idolom" sa stal Le Corbusierov chrám Notre Dame du Haut v Ronchampe. Po návrate do USA založil v roku 1967 vlastnú firmu Frank O. Gehry & Associates. Verejnosť upútal Gehry po prvý raz v roku 1972, a to nie ako architekt, ale svojou kolekciou nábytku, nazvanou Easy Edges (čosi ako ľahké hrany). Gehryho firma mala spočiatku finančné ťažkosti. V podstate prvou Gehryho stavbou, ktorá vzbudila pozornosť, bola jeho vlastná rezidencia v Santa Monice, ktorú kúpil v roku 1977. Túto rezidenciu, pôvodne postavenú v roku 1920 v holandskom koloniálnom štýle, zmodernizoval tak, že dom obklopil novým exteriérom, pričom použil také nekonvenčné materiály, akými sú vlnitý plech, ploty z reťazí, preglejku a drevené rámy. Mnohí susedia vraj neboli nadšení z "čuda", ktoré Gehry postavil, a dokonca sa povráva, že jeden zo susedov nechával svojho psa pravidelne "vykadiť sa" na Gehryho trávniku. Gehryho upravená rezidencia je niekedy považovaná za jednu z prvých budov v tzv. dekonštruktivistickom štýle, aj keď samotný Gehry popiera, že by išlo o dekonštruktivizmus.

SkryťVypnúť reklamu

Za najvýznamnejšiu Gehryho stavbu možno považovať budovu Guggenheimovho múzea v baskickom meste Bilbao. Toto múzeum so zbierkami moderného umenia je jedným z niekoľkých múzeí, patriacich nadácii Solomona R. Guggenheima (prvé bolo v New Yorku). Múzeum je postavené na brehu rieky Nervion a jeho exteriér sa vyznačuje radikálne tvarovanými vydutými a vypuklými plochami a organický svet pripomínajúcimi krivkami. Povrch múzea je zhotovený z titánového plechu, ktorý intenzívne odráža slnečné žiarenie. Stavba prpomína loď, niekomu rybu s lesknúcimi sa šupinami, ďalší ju považujú skôr za sochu než za stavbu. Napriek zložitým vonkajším tvarom je interiér múzea usporiadaný veľmi prehľadne a dá a v ňom dobre orientovať. Centrom múzea je átrium, vysoké vyše 50 metrov. Átrium je obklopené výstavnými priestormi v troch rovinách. Budova múzea bola postavená v rokoch 1991 až 1997. Gehry si získal reputáciu aj tým, že budova múzea v Bilbau bola postavená na čas a s dodržaním rozpočtu, čo u stavieb takého zložitého typu vôbec nebýva zvykom. Otvorením múzea sa Bilbao takpovediac znovu dostalo na mapu sveta a začali ho navštevovať húfy turistov z celého sveta. Niektorí entuziasti umenia však tvrdia, že mnohí turisti prichádzajú do múzea kvôli samotnej budove a nie kvôli jeho umeleckým zbierkam. Ako perličku možno uviesť, že budova múzea si "zahrala" v úvodnej sekvencii bondovky Jeden svet nestačí.

SkryťVypnúť reklamu

Spomeňme ešte zopár ďalších budov, pod ktorých návrh sa podpísal Frank Gehry. Jednou z nich je koncertná sála Walta Disneyho v centre Los Angeles. Sála má 2 265 sedadiel a je sídlom losangeleského filharmonického orchestra. Návrh tohto stánku hudobného umenia vypracoval Gehry už v roku 1991, ale výstavba sa kvôli nedostatku finančných prostriedkov predlžovala natoľko, že slávnostné otvorenie konertnej sály sa konalo až 23. októbra 2003. Vonkajšie tvary budovy pripomínajú tvary múzea v Bilbau. Budova bola podrobená ostrej kritike od nájomníkov susediacih obytných budov, pretože od vonkajšieho povrchu budovy, ktorýje tvorený panelmi z leštenej nehrdzavejúcej ocele, sa do niektorých bytov veľmi intenzívne odrážalo slnečné žiarenie, čo spôsobovalo zvýšenie nákladov na klimatizáciu. Odrazom slnečného žiarenia vznikali aj na chodníku pri budove miesta, ktorých teplota presiahla 60 stupňov Celzia. Počítačovou analýzou boli stanovené miesta povrchu, z ktorých dochádzalo k najvýraznješím odrazom žiarenia, a a tieto miesta boli pieskovaním zdrsnené. Zaujímavou stavbou je aj Pritzkerov pavilón v miléniovom parku v Chicagu. V tomto pavilóne je 400 pevných sedadiel, pričom na priľahlom trávniku môže počas koncertov sedieť ďalších 7 000 návštevníkov. Východne od tohto pavilónu ja moste pre peších dĺžky 281 m, ktorý je jediným mostom, navrhnutým Gehrym. Veľkej kritike bola podrobená Gehrym navrhnutá budova Experience Music Project v Seattle. Ide o múzeum histórie hudby, ktoré založil Paull Allen, spoluzakladateľ spoločnosti Microsoft. V múzeu sú exponáty, týkajúce sa najmä rockovej hudby. Magazín Forbes zaradil túto budovu medzi desať najškaredších budov na svete. No a Herbert Muschamp z denníka New York Times ju opísal ako "niečo, čo vyliezlo z mora, prevrátilo sa a zdochlo." Gehry navrhol aj tvar fľaše pre Vodku Wyborowu i šperky pre známu firmu Tiffany. Kritici vyčítajú Gehrymu najmä to, že že vytváraním nefunkčných tvarov plytvá materiálmi, že budovy nie sú navrhované s ohľadom na lokálne klimatické podmienky a nezapadjú do svojho okolia. Možno to však robí Gehryho architektonické diela takými zaujímavými, že ich obdivuje celý svet.

SkryťVypnúť reklamu

Tančiaci dom

Keby sme sa našimi západnými bratmi neboli rozišli, boli by sme mali jedno Gehryho dielo aj u nás. Gehry sa totiž podieľal na návrhu originálne tvarovanej budovy na nábreží Vltavy v Prahe. Budovu v spolupráci s Gehrym navrhol český architekt chorvátskeho pôvodu Valdo Milunić. Netradičný návrh budovy vzbudil kontroverzné reakcie Pažanov, ale získal si podporu vtedajšieho českého prezidenta Václava Havla, ktorý desaťročia býval neďaleko. Havel dúfal, že budova sa stane centrom kultúrnych aktivít, ale nestalo sa tak. Výstavba budovy začala v roku 1994 a bola ukončená v roku 1996. Pôvodne budovu, symbolicky pripomínajúcu tančiaci pár, nazvali Fred a Ginger (podľa amerických hercov-tanečníkov Freda Astaira a Ginger Rogersovej), dnes je známa pod názvom tančiaci dom.

Autor: rm

Najčítanejšie na Korzár

Komerčné články

  1. Čo bude toto leto in?
  2. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  3. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  4. Kam smerujú peniaze bohatých?
  5. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  6. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je
  7. Prémiové bankovníctvo je dnes o osobnom prístupe a inováciách
  8. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad
  1. Dovolenka v Egypte: Kde sú pláže pre deti a kde podmorský život?
  2. Čo bude toto leto in?
  3. Najkrajšie letné túry, cyklotrasy, jazerá a pamiatky v Rakúsku
  4. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  5. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  6. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum
  7. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  8. Kam smerujú peniaze bohatých?
  1. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie 9 046
  2. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je 8 649
  3. Kam smerujú peniaze bohatých? 4 921
  4. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú 3 712
  5. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum 3 291
  6. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad 2 780
  7. Crème de la Crème štartuje už čoskoro 2 161
  8. V Japonsku vlaky meškajú len vo filmoch. Aj jedlo má pravidlá 2 144
  1. Tomas Hlavaty: Ateizmus a viera: Dve pasáže z Levovej homílie, ktoré vyvolávajú pochybnosti
  2. Ján Škerko: Sme vo vesmíre sami? Vesmírna prázdnota vo veľkom ničom
  3. Vladimír Krátky: Cintľavky - zobuďte sa !
  4. Milan Srnka: Quo vadis, hokejová reprezentácia?
  5. Štefan Šturdzík: Po boji je každý generál.
  6. Anna Miľanová: Obchodovanie áno. Dačo za dačo. Zakúpenie, výmena, či iné ocenenie kvality tovaru.
  7. Eva Bachletová: Šéfovia a šéfky!
  8. Otilia Horrocks: Keď sa p. redaktorka Benedikovičová opýtala premiéra Roberta Fica na PPA haciendy... /plus video/
  1. Viktor Pamula: Slovenský zväz ľadovej hanby 17 224
  2. Anna Brawne: Pridrahý Robo, nebolo tých klamstiev už dosť? 8 301
  3. Miroslav Ferkl: Stupnica Ficovej nenávisti 8 127
  4. Ivan Čáni: Pobavený Fico ako nevinné batoľa. 7 902
  5. Matej Galo: Tibor Gašpar, ste hluchý, nemý, slepý alebo čo? 7 857
  6. Natália Milanová: Nové záchody na ministerstve kultúry smrdia. Poriadne smrdia. 7 844
  7. Branko Štefanatný: Hráči z KHL nie, Šatan nie! 7 035
  8. Vladimír Bojničan: Z výkalov bič neupletieš – ani keby opozícia zrovna začala znášať zlaté vajíčka 5 374
  1. Marian Nanias: X (Röntgenové) lúče, alebo Gama žiarenie? Aký je rozdiel...
  2. Marcel Rebro: Nebezpečný terorista s valaškou a mierumilovný rasista so samopalom
  3. Anna Brawne: Pán minister, to naše zdravotníctvo som už zachránila ja, preto je najvyšší čas, aby ste zo seba prestali robiť šaša!
  4. Roman Kebísek: Štefánikova priateľka Weissová o ňom: Je to dobyvateľ
  5. Radko Mačuha: Fico je kráľ politickej džungle.
  6. INESS: Energetická pomoc – adresnosť v nedohľadne
  7. Věra Tepličková: "I napriek tomu, že ste žena, buďte slušná."
  8. Radko Mačuha: Šmejdi" sa menia. Predražené hrnce nahradili politikou.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Tomas Hlavaty: Ateizmus a viera: Dve pasáže z Levovej homílie, ktoré vyvolávajú pochybnosti
  2. Ján Škerko: Sme vo vesmíre sami? Vesmírna prázdnota vo veľkom ničom
  3. Vladimír Krátky: Cintľavky - zobuďte sa !
  4. Milan Srnka: Quo vadis, hokejová reprezentácia?
  5. Štefan Šturdzík: Po boji je každý generál.
  6. Anna Miľanová: Obchodovanie áno. Dačo za dačo. Zakúpenie, výmena, či iné ocenenie kvality tovaru.
  7. Eva Bachletová: Šéfovia a šéfky!
  8. Otilia Horrocks: Keď sa p. redaktorka Benedikovičová opýtala premiéra Roberta Fica na PPA haciendy... /plus video/
  1. Viktor Pamula: Slovenský zväz ľadovej hanby 17 224
  2. Anna Brawne: Pridrahý Robo, nebolo tých klamstiev už dosť? 8 301
  3. Miroslav Ferkl: Stupnica Ficovej nenávisti 8 127
  4. Ivan Čáni: Pobavený Fico ako nevinné batoľa. 7 902
  5. Matej Galo: Tibor Gašpar, ste hluchý, nemý, slepý alebo čo? 7 857
  6. Natália Milanová: Nové záchody na ministerstve kultúry smrdia. Poriadne smrdia. 7 844
  7. Branko Štefanatný: Hráči z KHL nie, Šatan nie! 7 035
  8. Vladimír Bojničan: Z výkalov bič neupletieš – ani keby opozícia zrovna začala znášať zlaté vajíčka 5 374
  1. Marian Nanias: X (Röntgenové) lúče, alebo Gama žiarenie? Aký je rozdiel...
  2. Marcel Rebro: Nebezpečný terorista s valaškou a mierumilovný rasista so samopalom
  3. Anna Brawne: Pán minister, to naše zdravotníctvo som už zachránila ja, preto je najvyšší čas, aby ste zo seba prestali robiť šaša!
  4. Roman Kebísek: Štefánikova priateľka Weissová o ňom: Je to dobyvateľ
  5. Radko Mačuha: Fico je kráľ politickej džungle.
  6. INESS: Energetická pomoc – adresnosť v nedohľadne
  7. Věra Tepličková: "I napriek tomu, že ste žena, buďte slušná."
  8. Radko Mačuha: Šmejdi" sa menia. Predražené hrnce nahradili politikou.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu