dá očakávať. Ak niekto popoludní kandidatúru zavrhne, aby podvečer toho istého dňa uznal, že výsledky akéhosi prieskumu "menia situáciu", tak to zvádza nielen k domnienke, že v SDKÚ nemajú na mediálne tréningy (lektora alebo peniaze), ale aj k podozreniu, že v opozícii v tejto veci veľmi nekomunikujú. A to je čudné. Dzurinda, Hrušovský a Csáky sa totiž dohodli, že vymyslia spoločného kandidáta na hlavu štátu, ktorého budú promovať na jeseň. Takže všetci možní adepti by mali zvedavcov odkazovať na túto dohodu. Ak tak nerobia, vzniká otázka, či existuje vôbec nejaký vývoj, alebo vec v opozícii nechali ležať.
Môže byť aj náhoda, že v najčerstvejších rebríčkoch dôveryhodnosti sa dve agentúry výrazne rozišli práve u Radičovej. A to aj v poradí (tretia resp. deviata), aj v percentách (15 resp. 4,5). My vieme, že náhoda je blbec. Takže nad faktom, že u všetkých ostatných politikov sa diferencie dajú vyjadriť zlomkom, kým u Radičovej sú preferencie MVK násobkom UVVM (dokonca trojnásobkom), sa môžeme akurát pozastaviť. S poznámkou, že náhoda musí byť v tomto prípade blbec mimoriadne veľký, keďže si zašpásovala presne u osoby, ktorá z prostredia opozície a jej blízkych intelektuálno-celebritných kruhov vyzerá byť povolaná, ak nie jediná schopná, skomplikovať priamu voľbu prezidenta kandidátom z opačného brehu. Či myslíme na Gašparoviča, či na Mečiara, či iné väčšie alebo menšie zlo.
Téma metodiky výskumov a formulácie otázok sa nedá cez komentár analyzovať. Dôležité je, že vysvetlivky zástupcov UVVM i MVK, ktoré poskytli v sobotňajšom spoločnom vydaní SME a KORZÁRA, záhadu neposúvajú ani o milimeter. Keby sme boli veľmi zlomyseľní, navrhli by sme jeden reprezentatívny výskum o výskumoch verejnej mienky.
Preferencie či strán, či politických lídrov sú virtuálna realita, ktorá si veľa pozornosti nezaslúži. Majú však signalizačný význam a ovplyvňujú konanie politických aktérov. To, čo sa stalo Radičovej, nemusí znamenať vôbec nič, alebo môže len toľko, že existuje akýsi záujem resp. nezáujem o to, aby kandidovala. To, že ona sama nevie, resp. sa vyjadruje ako osoba temer nezainteresovaná, a rozpráva zmätočne, je znamenie, že akurát tam, kde by malo začínať byť jasno, sa záujmy zatiaľ nekryštalizujú a vládne bezvetrie. A to je zle.
Kľúčové totiž je, že SDKÚ, KDH a SMK lepšiu (inú) šancu ako dohodnúť sa na Radičovej ani nemajú. Verejnosť a známosť tváre v širšom prostredí je požiadavka číslo jedna, ktorá v gravitačnom poli opozície ani nedáva reálnu alternatívu. Teda takú, ktorú by aj zjednotené mimovládne strany dokázali mediálne "vypracovať" za takú relatívne krátku dobu. Úplne absurdné sú potom tie reakcie na preferencie MVK (tie vysoké), podľa ktorých by sa Radičová mala radšej sústrediť na funkciu predsedu SDKÚ. Niežeby Dzurinda nepresluhoval, to si naozaj nikto nedovolí povedať. Radičová je však modelová figúra na priamu voľbu prezidenta, keďže ide o fakticky jedinú opozičnú tvár s výraznou známosťou a zároveň prijateľnosťou aj za hranicami vlastného voličstva. Radičová je podobný fenomén ako Martináková : Znesiteľná (tolerovaná, akceptovateľná) aj u voličov iných strán (na rozdiel od Dzurindu či Mikloša), ale kvôli nej SDKÚ voliť nikdy nebudú. Presne tak, ako nevolili Slobodné fórum napriek vysokému osobnému ratingu predsedníčky.
Voľba prezidenta je síce ešte o pár mesiacov vzdialenejšia ako prijatie eura, ale ak v opozícii nechcú túto kauzu trestuhodne zbabrať tak, ako sa im podarilo na jar 2004, tak s "výrobou" kandidáta sa musí začať hneď. Nejde len o najvyššiu ústavnú funkciu v štáte, hoci s relatívne malými právomocami, ale predovšetkým o otvorenie frontu, na ktorom môžu zasadiť Fica a koalíciu vážne prehnať. (Keby tomu predchádzalo ešte neprijatie eura, tak sa politická realita otrasie tak, že terajšie výskumy MVK a UVVM budú vyzerať staršie ako Kralická biblia.) Vyhliadky nie sú privysoké, ale ani nízke. Pripomeňme, len pre poriadok, že pred tromi rokmi bol katastrofálne zbabraný a nezvládnutý Kukan hlavný favorit napriek tomu, že bol čisto "stranícky" typ a vyhrával všetky prieskumy. Prvé kolo vyhral Mečiar tak, že porazil Gašparoviča o desať percent. Gašparoviča neurobila prezidentom podpora Smeru, ale strach voličov SDKÚ, KDH a SMK z nástupu Mečiara do "bieleho domu". Je to úplne iná hra, ako voľby parlamentné.
Toto je teória. Zatiaľ sa nezdá, že potenciál šance, ktorá sa naskytá, majú Radičová a páni v opozícii spočítaný. (Teraz zabudnime na postranné myšlienky, že napr. KDH asi nemá veľký záujem na jej zvolení.) Zostaňme pri tom, že náhoda je síce blbec, ale nie jediný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
