od budúceho roka dania všetky fyzické osoby s českým domicilom z príjmu jednotnou sadzbou 15 percent. Hoci - a teraz pozor - z tzv. superhrubej mzdy. Ešte lepšie, teda na pohľad, sa Čechom povedie v roku 2009, keď sadzba klesne na 12,5 percenta. To je ústredný, marketingový a symbolický prínos tzv. reformy verejných financií Czech made 2007.
Kým každé dieťa vie, že marketing je v postmodernej politike asi desaťkrát významnejší ako programy, vízie a koncepcie, symbolika sa ešte podceňuje. Neoprávnene - včerajšou daňovou zmenou rozširuje Praha územie, kde vládne tzv. daňový dumping (povedal by Nicolas Sarkozy), čo znamená významné preskupenie síl aj v prospech Slovenska, keďže táto téma sa ešte z úrovne Bruselu v budúcnosti viackrát pripomenie. Nie je jedno, či pomer krajín s rovnými (nízkymi) versus vysokými (progresívnymi) daňami fyzických osôb je v EÚ, povedzme, 6:21 alebo 7:20. Každý bod pre rozum a slobodu sa ráta (aj keď napísať, že má cenu zlata, sa nedá). V tom je symbolický význam "augustových udalostí" 2007 v Prahe.
O sile symbolov nič nesvedčí lepšie ako to, že rovné sadzby 15 a 12,5 percenta sú v podstate švindeľ. Výpočet z tzv. superhrubej mzdy, čo je úplná cena práce vrátane odvodov zamestnávateľa, znamená presne toľko, že reálna sadzba bude 23 percent (v roku 2008). Každý uzná, že 15 vyzerá oveľa lepšie. Preto vymysleli "superhrubú" mzdu, z ktorej sa dane nerátajú nikde na svete.
O tom, že prudko liberálna ODS stratila v "reálpolitike" a koalícii všetku šťavu, vypovedá i veľmi skromné znižovanie daní právnických osôb, ktoré pôjdu postupne na 21, 20 a 19 percent. Existuje pritom spústa krajín s dramaticky nižšími taxami (napr. Estónsko s nulovou - ak sa zisk reinvestuje). Skutočnosť, že pražský daňový prevrat sa so slovenským vzorom nemôže ani spomínať v jeden deň, cementuje najmä ponechanie rôznych hladín DPH, pri ktorej sa o jedinej rovnej sadzbe ani neuvažovalo. Približovanie sadzieb v schválenom návrhu je len kozmetika za účelom zachovania rozpočtových príjmov. Keďže, paradoxne, práve na zjednotení DPH mohli verejné financie zarobiť najviac a vytvoriť rezervu na "nefalošnú" rovnú daň z príjmu, toto je najjasnejší dôkaz až iracionálnej opatrnosti (zbabelosti, populizmu) partie okolo Topolánka. Fakt je ten, že schválený súbor noviel zákonov má omnoho bližšie k ekonomickému programu koaličnej KDU-ČSL, ktorá má ministra financií, ale aj o asi 70 poslancov menej ako ODS.
Premiér Topolánek sa včera tváril ako veľký víťaz, ale veľa pravdy má jeho stranícky oponent Tlustý, ktorý do poslednej chvíle hrozil, že "reformu" zhodí, keď argumentuje, že fakticky zradili celý volebný program. Tlustý, exminister financií z prvej Topolánkovej vlády (ktorá ani nedostala dôveru), šachoval do záverečnej sekundy a niet komentátora v Prahe, ktorý by nenapísal, že mu šlo o politický útok na Topolánka a de facto stranícky puč v ODS. Napokon sa vzdal výmenou za verejné politické garancie premiéra a predsedov koaličných strán, že systém odpočitateľných položiek pre rok 2009 sa bude opätovne prepočítavať. To však znamená nové otvorenie celého daňového balíka, keďže úľavy zásadne ovplyvňujú daňové výnosy i progresivitu systému. "Reforma" teda platí fakticky na rok 2008. Nevraviac ani o opozícii, ktorej líder Paroubek už oznámil, že všetko zrušia, až sa dostanú k moci... A preventívne posielajú "balík" na Ústavný súd.
Podstata pritom nie je v daniach, dôraz na ktoré je akýmsi gestom ODS, že plní sľuby. Ťažisko "batohu" spočíva v zoškrtaní výdavkov sociálneho rezortu, ktoré sa v predvolebnom ošiali roku 2006 zvýšili o neuveriteľných 70 miliárd. Tvrdenie Paroubka, že "ide o útok na sociálny štát", je totálne nezmyselné už len preto, že, ako poukázali viacerí experti, škrty na výdavkoch idú presne späť na koniec roka 2005.
Sú však aj miesta, na ktorých Topolánkov "batoh" Slovensko predbieha. Sú to predovšetkým rodinné prídavky, ktoré v ČR neboli ani doteraz plošné ako na Slovensku (poberalo ich asi 90 percent rodín). Zavádza tiež (podobne ako maďarský socialista Gyurcsány) poplatky v zdravotníctve, ktoré súdruh Fico už stihol zrušiť. Aspoň v niečom sú lepší. Ešteže relatívne slušný hospodársky rast umožní koalícii dva-tri roky predstierať, že niečo vyriešili, a sľubovať druhé kolo reforiem, ktoré v nestabilnej politickej konštelácii sú len zámienkou, aby bez predčasných volieb držali Paroubka a komunistov mimo moci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
