naši susedia celebrujú svoje štátne sviatky. Dubček, Cyril, Metod či iní svätí môžu len závidieť tú pietu, pompu a slávu, s akými si Maďari pripomínajú či hrdinov revolúcie z roku 1848, či Svätého Štefana, zakladateľa štátnosti. Keby Gašparovič, Fico a Paška mali tušenie, ako vyzerajú štátne oslavy, keď ich organizujú v Budapešti, ani v najdivokejšom erotickom sne by ich nenapadlo vyštípať slovenské médiá "za ľahkovážny postoj k štátnym sviatkom". Hahaha ľahkovážnejší vzťah k symbolickým míľnikom štátnosti, ako majú slovenskí politici, v Európe ani neexistuje. To len pre poriadok. Nič strašného sa inak nedeje, aspoň jeden kanál, ktorým ešte nevyhadzujú peniaze.
Pravda, existuje aj inverzný pohľad, ktorý hovorí (sa pýta), že k čomu sú dobré Maďarom stotisícové davy, fanfáry, ohňostroje, livrejované čestné jednotky a do nohy nastúpení politici všetkých strán a hnutí, ako to bolo 20.augusta, keď štát, ktorý založil svätý Štefan prosperuje horšie (momentálne) ako ten, ktorý založil Vladimír Mečiar. Aj najnovší The Economist v analýze ekonomík strednej Európy uvádza, že krízou hypoték v USA sú v karpatskej kotline i širšom okolí najohrozenejší Maďari. Takže by mali asi radšej šetriť ako organizovať rauty okolo Dunaja... V každom prípade platí, že ak má pravdu Masaryk, že štáty prežívajú na ideách, na ktorých vznikli, tak je lepšie, ak v disciplíne svätenia významných dní nebudeme susedom konkurovať. Fico, Gašparovič a Paška nech len dávajú vyhlásenia, radi sa zasmejeme. Ale azda ani sami by nechceli, aby sme na 1.septembra, čo je za chvíľu, celebrovali Mečiara. Inak by to bola celkom dobrá zábava.
Keďže maďarská politika si tradície nesmierne uctieva, prezident Sólyom v rámci predsviatočných výjazdov za menšinami si tentoraz vybral pozvanie SMK. Medzi rečou vyzval, okrem iného, priateľa Gašparoviča, aby aj on chodil častejšie medzi Slovákov do Maďarska. Hm, hm. Sólyom by azda slávil väčší úspech, keby nášho prezidenta pozval na Hungaroring. Alebo keby slovenskej menšine poradil, aby usporiadala aspoň nejaké preteky motokár do vrchu... To by prišiel na sto percent. Nie je jasné, či Slovákom v Tóthkomlóši a inde pomôže, ak medzi nich zavíta taká duchovná autorita, akou Gašparovič je. Avšak presvedčenie, že ľudia žijúci v inom kultúrnom prostredí, inak úplne normálni a zdraví, netúžia po ničom viac ako vidieť politikov z "materskej" krajiny, je síce nie najvážnejšie, ale citeľné postihnutie maďarskej politiky.
Ferenc Gyurcsány mal šťastie, že jeho veľmi pekný prejav, adresovaný tiež menšinám, slovenské agentúry nezachytili, takže jeho záväzok "pomáhať tým, ktorých ohrozuje to reálne nebezpečenstvo, že sú naraz Maďari aj Slováci (...)." nevyvolá diplomatickú kanonádu. Nie je celkom jasné, v čom to nebezpečenstvo spočíva, že... Našinec by si skôr myslel, že taká zmiešaná identita je výhoda. Reč maďarského premiéra bola inak kvalitná. Ústredná myšlienka, že "za všetky historické mindráky národa nie je zodpovedná akási kliatba osudu, ale nepochopenie doby", sa bude citovať zrejme ešte dlho po tom, čo Gyurcsánya spláchnu dejiny ako toho, čo "klamal ráno, večer i v noci" (zo slávneho odpočutého prejavu pri Balatone). Pamätná zostane aj veta, že "dlhá séria omylov, predovšetkým v 19. a 20. storočí, dostala maďarstvo tam, že z národov Európy nosíme v sebe azda najväčšiu ranu, pretože historicko-kultúrny národ a politický národ sa nekryjú so štátom". Toto mu Orbán z opozície ešte veľakrát otrieska o hlavu, ale to nech je jeho starosť.
Starosťou SMK, a nie malou, je plán, podľa ktorého v menšinovej podpore z Budapešti dôjde k zmenám, "pretože zásadne sa zmenila situácia tejto časti Európy a z toho vyplývajúc i maďarských komunít. Slovenskí priatelia, aj rumunskí priatelia sú v EÚ" (Gyurcsány). Takže na hostinu sa môžu tešiť už len "priatelia" v Srbsku a na Ukrajine. Netreba asi zdôrazňovať, že pre SMK toto znamená úder na plexus solaris a ďalšiu zo série otázok, že čo budú vlastne robiť, keď peňazovod z Budapešti vyschne. Pod čiarou síce zostalo nedopovedané, že to, čo zmena rieši predovšetkým, je deficit rozpočtu, ale to je slabé aj na cenu útechy pre Csákyho.
Na rozdiel od minulého roka, davy oslavujúce kráľa Štefana tentoraz v Budapešti žiadny orkán nezmietol. Takže slovenskí ústavní činitelia sa mohli aspoň podučiť, ako sa dôstojne celebruje štátny sviatok tam, kde má štát normálneho zakladateľa a politická elita vzťah k histórii a tradíciám. Celkom iná otázka je, že či taká megasláva je k dobru či naopak, k ohlupovaniu národa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
