Sympatický herec Ivan Vojtek alias Tuli je vášnivým rybárom. Svet nemých živočíchov mu učaroval už v detstve.
"Do tejto nádhery ma zasvätil už v ôsmom roku brat. Urezal lieskovicu, na to dal kúsoček silonu, špendlík a štuplík. Keď som chytil svoju prvú beličku, úplne ma to zobralo," spomína Tuli nostalgicky.
Najväčšie chvíle šťastia sa mu spájajú práve s týmto okamihom.
"Bol som najšťastnejší človek na svete, mal som pocit, že je to minimálne Moby Dick. Keď som potom v šesťdesiatom deviatom vstúpil do Pioniera, lebo inak sa nedalo, tak som dostal svoj prvý rybársky lístok. A odvtedy, čo už je pekných 38 rokov, som rybár ako vyšitý."
Ako správny profík má i svoje miestečká.
"Odchovaný som Dunajom, dunajskými ramenami a štrkoviskami okolo Dunajskej Stredy," prezrádza, no počas tohtoročnej dovolenky ste ho mohli stretnúť i pri riekach Orava, Váh a Poprad.
Hoci má s bežným rybárčením závideniahodné skúsenosti, k muškáreniu sa dostal len pred siedmimi rokmi.
"Naočkoval ma kamarát Janko Láni. Na Orave má starorodičovský dom a práve tam sú aj najvychýrenejší muškári. Mal som jedno obrovské šťastie, že mňa ako pannu nepoškvrnenú si zobrali do parády hneď majstri sveta, naši reprezentanti."
Tí majú obrovskú radosť z Tuliho úspechov a postupne ho učia i tajné grify.
"Neovládam ešte celkom všetky, ale som rád, že sa už aspoň základy za tých sedem rokov na mňa nalepili. Lebo muškárenie je skutočne kráľovská disciplína. Mucharina, to je jednoznačne čosi fantastické, na muškárku sa dá chytiť všetko. Od beličky, cez kapra, zubáča, šťuku a pstruha... Jednoducho každá ryba. Ťažko však chytíte pstruha na kaprárku," ušiel sa nám odborný výklad.
Samému by mu však bolo smutno, preto väčšinou berie kamarátov.
"Väčšinou chodíme vo dvojici, niekedy i traja, štyria. Najradšej však chodím práve s Jankom. Oravskí chlapci sú moji veľmi dobrí kamaráti, úžasní chalani, všetkých oravských muškárov pozdravujem. Mohli by si pokojne chytať a nie mať so mnou oštaru. Ale majú radosť, že robím pokroky."
Pokiaľ sa budete tento víkend pohybovať niekde v okolí Nového Mesta nad Váhom, bedlivo sledujte ľudí v gumákoch. Jedným z nich bude práve Ivan Vojtek.
Na našu otázku ohľadom najväčších úlovkov odpovedá Tuli s úsmevom.
"Najväčší kus sa mi podarilo uloviť pred 22 rokmi. Dodnes ho mám doma. Volá sa Mária."
Okrem manželky však ulovil i nádhernú 95-centimetrovú hlavátku.
"Chytil som hlavátku, čo musel pánbožko nejako zariadiť. Lebo to sa naozaj nestáva, aby rybár ucho hneď na prvýkrát hlavátku chytil. Mám ju doma vypreparovanú."
Netají sa tým, že miluje fajnové jedlá. Na rybičky nedá dopustiť. Ľúbi ich nadovšetko.
"Najviac si pochutím na údenom pstruhovi, to je teda pochúťka. Údim si sám doma v udiarničke, čo mi chlapci na Orave spravili. Pekne na čerešňovom dreve. Fantastické veci sú to," zbiehajú sa mu pri rozhovore slinky.
Hoci rybárčenie zaberá množstvo času, používa na to svojské ospravedlnenie.
"Jan Werich povedal, a je to veru pravda, že čas strávený na rybách sa do života prežitého nezapočítava. Ja si teda vlastne čas nadrábam."
Tuli sa v lone prírody cíti ako vo svojom živle.
"Som narodený v znamení Panny, preto som dieťa zeme a veľmi inklinujem k týmto veciam. Neskutočne sa teším, že mám už štyri roky rodinný dom a s manželkou si kopkáme v záhradke. Milujem prírodu a chvíle, keď sa len tak motám okolo domu. Chodievam aj na poľovačku, ale som humánny strelec, nemám ešte totiž ani jednu trofej," zakončuje sympatický herec a zabávač.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
