bude reč, ani nečítal. To isteže nie je ideálne východisko do debaty o výhrade vo svedomí pri interrupciách (sterilizáciách, asistovanej reprodukcii), avšak poľahčujúca okolnosť je, že neznalosť zákona síce neospravedlňuje, ale patrí do slovenskej politiky ako hrb k ťave.
Presné znenie nie je dôležité preto, lebo Valentovičov návrh či na zrušenie, či na obmedzenie výhrady vo svedomí je hlúpy a zlý v každom prípade. Žena, ktorá sa pre zákrok rozhodne, dnes nemá na Slovensku žiadny problém sa k nemu dostať. Tak to funguje už dlho a ak odmyslíme jednu staršiu kauzu z Prešova, nikdy nebolo počuť objednávku na zmenu súčasných pravidiel. Ticho bolo aj "liberálne" ANO, ktoré akosi prehliadlo uzákonenie výhrady svedomia špeciálne vo veci interrupcií v roku 2004: Podľa novely, ktorú navrhlo KDH, dostali nemocnice právo poslať záujemkyňu "o dům dál", pokiaľ "tomu bráni osobné presvedčenie zdravotníckeho pracovníka". (Kde bol Pavol Rusko, keď to prijímali? Hahahahaha. Asi podpisoval nejakú zmenku, takže si nevšimol.)
Taká však bola prax i bez zákona odjakživa, dokonca, údajne, už aj za boľševika; ak zdravotnícke zariadenie či konkrétny gynekológ to robiť nechcel, tak za rohom bolo iné zariadenie a iný špecialista. Žiadny problém, veď Slovensko má jednu z najhustejších sietí nemocníc v Európe.... Existujúca prax nikomu neprekáža. Iiba Valentovičovi, ktorý zrejme nadobudol definitívne presvedčenie, že treba zničiť všetko, čo v zdravotníctve náhodou funguje. Kartágo nech je zničené.
Názor, ktorý prezentovala na TA 3 istá aktivistka "pro choice", že "zdravotnícke zariadenie nemá svedomie" (to má akože len jednotlivec), a "ponúka iba služby", zaslúži ocenenie. Teda pokiaľ ide o tie "služby", čo by si mali zapísať za uši Valentovič aj Fico. Trhlina je akurát v tom, že rozhodnutie tej-ktorej nemocnice, že aké služby bude poskytovať, je slobodné (pro choice!!) a vždy obmedzené kapacitne, finančne či kádrovými zdrojmi. Ak je teda v novele zmienka či už o tom, že všade musí byť aspoň jeden gynekológ bez výhrady vo svedomí, alebo o tom, že ak nie je, treba žiadať o výnimku samosprávny kraj, jedno i druhé je z princípu zle. V Listine základných práv a slobôd nájdeme veľa nezmyslov, ale právo na potrat v najbližšej (najsympatickejšej) nemocnici tam ešte nie je. Presne tak, ako nie každý špitál je povinný (resp. má možnosť) poslúžiť dialýzou, transplantáciou obličiek či plastickou operáciou pŕs, rovnako tak sa nedá každý špitál zaviazať, aby vykonal potrat. Nie je jasné, prečo z milióna zdravotníckych výkonov by práve interrupcia musela byť dostupná pri každej vŕbe. Samozrejme, štát môže ako zriaďovateľ vo vlastných nemocniciach nariadiť, že táto "služba" sa poskytovať bude.
Ak teraz ide Valentovič záruku slobody svedomia vyhodiť zo zákona, tak podozrenie, že doktorov s výhradou budú do tejto činnosti tlačiť, sa vnucuje automaticky. Protesty KDH sú preto úplne v poriadku. Dovtedy, kým neprerastajú v hystériu. Objav Daniela Lipšica, že ak na klinike, na ktorej už pracujú traja gynekológovia s výhradou svedomia, vypíšu konkurz na štvrtého, tak záujemca o miesto, ktorý interrupcie nevykonáva, bude diskriminovaný, je absurdný. Výhrada vo svedomí je o tom, že nikto nesmie byť nútený k činnosti, ktorú mu viera (presvedčenie) nedovolí, ale určite nie o tom, že jej nositeľ nesmie byť hendikepovaný presne v situácii, keď sa hľadá človek špeciálne na tú prácu, ktorú výhrada svedomia niekomu nedovolí.
Takisto sú prehnané vyhlásenia o "veľkom zásahu do občianskej spoločnosti", či "zmene charakteru štátu" (Hrušovský). Hysterický je napokon aj výpad Vladimíra Palka, že k ohrozeniu slobody svedomia viedli tri zlyhania - teda Dzurindu, cirkvi (ktorá údajne vytvárala dojem, že zmluva o výhrade nie je ani veľmi potrebná), a "Hrušovského krídla" KDH. Je to fantazírovanie už len preto, lebo aj keby sa Dzurinda nepostavil proti výhrade vo svedomí, ale rovno na hlavu, tak cez parlament by začiatkom roka 2006 táto zmluva prejsť nemohla. A už vôbec nie je jasné, čo má s Valentovičom spoločné oneskorená ľútosť niektorých funkcionárov KDH, že vystúpili z koalície. Zrejme však môžu spať spokojne, toto, ako ani mnoho iného, Valentovičovi HZDS a SNS nezhltnú. A Ficove priority sú tiež iné ako interrupcie, takže on sám "antivýhradu" asi tlačiť nebude. Veselšie bude, až sa Ústavný súd konečne vykokce, či súčasná prax vôbec je v súlade s ústavnou ochranou života, čo je kauza, ktorá bývalú koalíciu temer rozbila a už šesť rokov sa nevie dočkať rozuzlenia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
