na dva dni opäť stal obrovským parkoviskom pred dvojkolesové tátoše. Na Motozraz 2007 sa s nimi prišla pochváliť takmer celá Európa. Organizátor, redakcia mesačníka Svet motocyklov, dal jej 6. ročníku prívlastok medzinárodný zaslúžene... A bez obalu priznáva, že čoskoro sa Zemplínska šírava stane "malou"...
Šírava: Skvelé miesto, skvelí ľudia
Šéf organizačného tímu Michal Tvrdý pripúšťa, že tento rok síce rekordy nepadali kvôli technickým problémom, atmosféra ale za ostatnými ročníkmi nezaostávala ani najmenej. Prvé motorky začali zemplínskymi cestami hučať už od stredy, v piatok ich už na Hôrke stálo zaparkovaných okolo 800. Tradičná živá pozvánka v podobe 700 motorkárov v centre Michaloviec sa neminula účinkom. Všetko staré i mladé sa z jarmočných ulíc presunulo k výškovej budove. Nečudo, veď takú masu motoriek možno vidieť len tento jediný raz v roku. "To, čo na Zemplínskej šírave, nie je možné inde. Je tu obrovská plocha, ktorá umožňuje príchod veľkého množstva motoriek a ľudí, ale dá sa tu aj ubytovať, stanovať, stravovať... A čo je úžasné, ľudia majú o akciu obrovský záujem je úžasné sledovať záujem úplných laikov, detí. Táto akcia sem proste patrí," zamýšľa sa Michal Tvrdý. Nebyť výpadku elektriny v piatok večer, čísla návštevnosti by podľa neho vyskočili vyššie ako vlani: "Okolo 15-tisíc to bolo určite, potom sme stratili prehľad. Ale motozraz predsa nie je len o číslach."
Je to o ľuďoch
Áno, je hlavne o ľuďoch. Ľuďoch, ktorí sem na dvoch kolesách merajú stovky kilometrov, stretnú sa s priateľmi, pochvália sa novinkou na svojom miláčikovi, zistia, kto má čo nové, zabavia sa a relaxujú. A sme tu aj my ostatní, návštevníci, hostia, zvedavci. Opatrne obchádzame okolo každého kusa, počúvame zanietené reči o motore, svetlách, novom výfuku a nie celkom chápeme. Z rozhovoru pochopíte, že ten je právnik, tamten lekár, ďalší podnikateľ, iný pracuje ako čašník, lekárnička, chemik, predavačka. Jedno majú rovnaké spoločnú vášeň. Motorky.
Čašník
"Je to lepšie ako auto. Je to sloboda, voľnosť a podľahnete rýchlo," hovorí 20-ročný Peter Piliar z Polomky pri Brezne alias Nero. Na motozraz prišiel prvýkrát s priateľkou Katkou. V rámci dovolenky: "Vidíme sa málo, lebo chodím pracovať do Talianska ako čašník. Nemohol som si to nechať ujsť. O zraze som už veľa počul. U nás také veľké akcie nerobíme. Je tu super." Priznáva, že motorkársku vášeň majú v rodine dve kolesá obľubuje mama, otec aj 15-ročná sestra: "Táto Yamaha IZF R1 je moja šiesta, prvú som mal ešte na základnej škole Pioniera. Pocit, keď som ju šiel kúpiť, sa nedá opísať. Keď kupujete auto, taký nezažijete. Bol to môj sen, ktorý sa splnil." Nerovou obľúbenou trasou sú horské priechody Šturec, Zuberec a pod.: "To musíte zažiť, je to krása. Ja si už môžem želať len jazdiť bez nehody (smiech)."
Podnikateľ v potravinách
Svoj sen si kúpou motorky splnil aj Dušan Hošťák z Považskej Bystrice. Len oveľa ťažšie dosiahnuteľný ako Nerov je majiteľom nádherného kusa King of roads, jeho veličenstva Gold Wingu: "Na zraze na šírave som už tretí raz, ale prvýkrát s ním. Je to moja štvrtá motorka - kúpil som ho len vlani. Odvtedy sa s ním hrám, podokladal som, čo sa dalo, už len jazdiť," zažiaria mu oči. Muž v zrelom veku je "v civile" podnikateľom. Vlastní sieť potravín. Zanietene vysvetľuje, že je v Gold Wing klube a že na zraz na východ prišli s ním aj ďalší západniari: "Je tu výborne. Dobrá atmosféra, skvelá nálada, výborne zorganizované, úžasní ľudia." Počuť tieto superlatívy z jeho úst je ocenením. Pán Hošťák totiž chýba len na máloktorom motozraze na Slovensku, chodí aj do Čiech či Slovinska: "Gold Wing bol môj sen. Kúpil som ho cez internet, keď mal 19-tisíc míľ. Po roku ich má 32-tisíc! Som s ním vonku vždy, keď to dovolí počasie." Prečo? "Auto tú slobodu a pocity nedáva. Musíte to skúsiť a uvidíte."
Lekárnička a chemik
Podobné vysvetlenie so šarmantným úsmevom podáva Mária z Košíc: "Ja robím v lekárni, manžel Július podniká. Ja mám Yamahu Virago, on Dragstar. Tomu neodoláte, motorka je sloboda. Beháme takto už päť rokov. Začal s tým manžel, ale baví to aj mňa. Keď je pekne, sme vonku takmer každý víkend." Aj oni sú dôkazom, že svojou vášňou milovníci motoriek vedia nakaziť aj svojich blízkych a časom aj svojich potomkov. Asi tak ako Andrej Paškievič z Humenného. "Ja som motorkám podľahol už v 14 rokoch, takže už to bude nejakých 40," preratúva v duchu sympatický pán s úsmevom. Prezrádza, že vyštudoval chémiu, momentálne ale podniká v celkom inej oblasti. Svojou láskou k motorkám úspešne nakazil aj manželku Eriku a dcéru Simonku: "Toto je Honda Valkýria, manželka je na Honde Shadow. Valkýriu som si dal doviezť z USA len nedávno. Vlani som tu bol na Intruderi." Jeho Simonka má len 16 rokov, motorku si obľúbila už v jedenástich: "Je to krása. Baví ma to. Každého baví niečo iné, mňa motorky." Paškievičovci počas sezóny od apríla do októbra "nabehajú" asi 10-tisíc kilometrov. Pochopíte?
Kancelária na kolesách
A pochopíte Tomáša Balucha z Českej Skalice, ktorý je už dva a pol mesiaca na cestách na svojom trucku Rebelka, ktorý má asi rok? "Vyrástol som medzi hipíkmi v štýle filmu Bezstarostná jazda. Motorky mám rád už roky. Donedávna som jazdil na klasike Jawe 250 kývačke. Teraz som taký motorkár cestovateľ." So synom Sebastiánom je na cestách už od júna prešli Čechy, Maďarsko, teraz Slovensko. K slovenskému moru ho prilákali príbuzní z Fričoviec. "Za rok som na Rebelke najazdil 17-tisíc kilometrov. Sem sme merali cestu viac ako 600, je to tu super," hovorí so šibalským úsmevom. Prezrádza, že podnikaniu v oblasti kovov motorkárska vášeň neškodí: "Je to v pohode, je doba internetu, telefónov. Aktuálne podnikám na dvoch kolesách."
Profík fajnšmeker
Pozorné okolo medzi stovkami nádherných, vyblýskaných a najmä novučkých motoriek muselo zaujať "škaredé kačiatko" Dneper 650 ukrajinskej výroby. Teda, ako sa to vezme, originalita a špecifická krása tejto motorke rozhodne nechýba. Tak ako jeho majiteľovi, ktorému pri jazde nechýbala klasická prilba z vojnových čias či hračkársky samopal. Dneper začali vyrábať pred 2. svetovou vojnou. Poviete si, majiteľ je asi fajnšmeker? Iste a naviac profík. Pavol Malý totiž na motorkách nielen chodí, ale ich aj predáva: "Dnepra sa neviem vzdať, celkovo som už vystriedal 12 motoriek. Je originálny, vyrábajú ho už desiatky rokov a stále nezmenil svoj look. Len tomu chýba posilňovač riadenia vybrať zákrutu som sa musel naučiť. (smiech)." Jeho krásavec váži 400 kilogramov, pán Malý s ním exceloval na nedávnej rekonštrukcii duklianskej operácie... Nuž, proti gustu žiaden dišputát.
Quo vadis, motozraz
Čo dodať, motorkári, návštevníci aj organizátori Motozrazu odchádzali spokojní. "Napriek technickým problémom s elektrinou mu ani tento rok nechýbal obrovský záujem verejnosti. A evidentne tu bola celá Európa bolo vidno chlapcov z Holandska, Francúzska, Rakúska atď." hodnotí Michal Tvrdý. Prezrádza, že už teraz začína kuť plány na budúci ročník: "Bude v znamení sedmičky, čo je šťastné číslo. Chystáme niečo nové, ale zatiaľ viac neprezradím. Bojím sa len jedinej veci že čoskoro bude Zemplínska šírava motozrazu malá.(smiech)"
Ak sa chcete presvedčiť, či sa jeho zastrájanie aj splní, nezabudnite si do kalendára na budúci rok koncom augusta napísať: Motozraz Zemplínska šírava 2008.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
