vyjadrili niektorí právnici a občianske iniciatívy
BRATISLAVA. Ministerstvo dopravy dalo v utorok do pripomienkového konania návrh zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach pri výstavbe niektorých pozemných komunikácií. Jeho cieľom sú rýchlejšie stavebné konanie a urýchlenie samotnej výstavby diaľničných úsekov medzi Hričovským Podradím a Prešovom a rýchlostnej cesty medzi Nitrou a Hronským Beňadikom.
Novela bude viac ako stavebný zákon
„Návrh je jedna veľká katastrofa a je to krok späť - do komunizmu," povedala advokátka Eva Kováčechová, ktorá spolupracuje s Centrom pre práva občanov Via Iuris.
„Zákon má riešiť sedem konkrétnych stavieb. Ale snaží sa riešiť aj otázky, ktoré sú všeobecné," povedal Richard Drutarovský z občianskej iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie. Štát si tak chce podľa neho nechať otvorené dvierka, aby mohol v budúcnosti do prílohy zákona „doplňovať ďalšie stavby", ktoré bude považovať za strategické a ktoré bude chcieť stavať v špeciálnom režime.
Z troch bude jeden
V súčasnosti pred začatím stavby prebieha proces, ktorý má tri stupne. Po schválení územného plánu obce musí prebehnúť územné konanie.
„Je to konanie o umiestnení stavby cez územia, kadiaľ má napríklad diaľnica ísť," povedala Kováčechová. V územnom konaní sa určia pozemky, ktorých sa stavba dotkne a začne sa majetkové vyrovnanie. V prípade, že nie je možná dohoda o vyrovnaní a stavba spĺňa účel vyvlastnenia, prebehne druhý stupeň celého procesu, a to vyvlastnenie.
Usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom je totiž nutné na to, aby v záverečnej fáze v stavebnom konaní mohol stavebný úrad vydať stavebné povolenie a investor mohol následne začať s výstavbou. Podľa návrhu zákona chce štát zo stavebného konania vypustiť územné rozhodnutie, lebo pre vydanie stavebného povolenia má stavebnému úradu stačiť územný plán zóny, prípadne územný plán obce. Kováčechová si myslí, že v takom prípade občania stratia právo podať pripomienky, napríklad o umiestnení diaľnice, nebude sa posudzovať vplyv stavby na životné prostredie či súlad stavby s územným plánom.
Ministerstvo argumentuje tým, že sa vo väčšine obcí už územné plány schvaľujú a sú v nich „spracované všetky konflikty v území na základe prerokovania s dotknutými orgánmi, obcami a obyvateľmi".
Ak nebude schválený územný plán zóny rezort dopravy navrhuje, aby sa konanie o umiestnení stavby a stavebné konanie na vydanie stavebného povolenia spojili do jedného konania.
„Spojené konanie je dnes možné iba pri drobných stavbách, akými sú rodinné domy," upozorňuje Drutarovský.
„Občania stratia ústavou garantované právo na rozhodovanie o verejných veciach, a zároveň sa budú porušovať aj medzinárodné záväzky krajiny," povedala Kováčechová. Slovensko je totiž signatárom Aarhuského dohovoru, ktorý garantuje verejnosti prístup k informáciám, účasť na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.
Nástroj politikov
Ministerstvo obchádza aj ďalšiu fázu stavebného konania - vyvlastňovacie konanie. „Dôležité bude iba stavebné konanie, vyvlastnenie môže prebiehať paralelne alebo aj neskôr," doplnila advokátka.
Súčasťou spojeného konania sú aj asanačné práce. Investor, ak získa stavebné povolenie, môže začať stavať aj na pozemkoch, ktoré nemajú usporiadané majetkové vzťahy.
Vo štvrtok advokát Ernest Valko pre SME povedal, že v takomto prípade ide „jednoznačne o porušenie ústavného práva na vlastníctvo majetku". Advokátka Kováčechová usudzuje, že návrh je iba nástrojom na presadenie politických cieľov niektorých politikov, „ktoré idú na úkor všetkých práv občanov".
Autor: TOMÁŠ HALÁN
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
