z Charkova. V ďalšom období sa župou zaoberali ukrajinskí, maďarskí, českí i slovenskí archeológovia a historici - každý zo svojho uhla pohľadu. Z našich najviac F. Uličný, čoho dokladom sú Dejiny osídľovania Užskej župy.

Užhorod spomína už anonymus

V Anonymovej kronike sa opisuje príchod starých Maďarov do Karpatskej kotliny koncom 9. storočia a spomína sa už vtedy Užhorod-slovenské hradisko v Užhorode a pri rieke Laborec. Prvý oficiálny dokument, ktorý sa vzťahuje na toto územie, je listina uhorského kráľa Ondreja II. z roku 1214, v ktorom sa vydáva svedectvo o majetku premonštrátov v Lelesi a spomínajú sa usadlosti Kapušany a Vysoká.

Hranicu Uhorska v prvých storočiach sa často menili a až postupne sa ustaľovali tiež hranice Užskej župy. Jej južná hranica tvorila stredná a dolná časť rieky Latorice, až po ústie do Laborca. Západnú hranicu od Zemplína oddeľovala rieka Laborec a ľavý prítok Zbudského potoka. Severné hranice župy viedla po hrebeni Vihorlatu do Vinianskeho hradu až po vrch Poprečný a odtiaľ smerovala severovýchodne až po vrch Kamenec ku hranici medzi Uhorskom a Haličom. Na východe ju ohraničoval Starý potok, ako pravý prítok Latorice, odkiaľ viedla hranica ku chrbtu Karpát. Župa susedila so Zemplínskou a Berežskou župou a na severe s haličskou hranicou. Naprieč župa smerovala od Vinianskeho hradu juhovýchodne po mesto Seredné.

V r. 1598 sa župa rozčleňovala na štyri obvody - Užský, Sobranecký, Kapušanský a Pavlovský. V r. 1773, kedy bol zrušený Pavlovský obvod, Užský sa rozdelil na dva a druhý mal sídlo v Serednom. V r. 1850 sa obvody zmenili na slúžnovské okresy až do rozpadu Rakúsko - Uhorska a pričlenenie časti územia župy pod ČSR v roku 1920.

Krajinské cesty

Cez Užskú župu viedlo niekoľko významných krajinských ciest. Jedna z juhu do Vojan cez Kapušany, Seredné, Mukačevo, Varecký priesmyk do Ľvova. Pri Kapušanoch bola brána, ktorú strážili Rusíni a preto sa nazývala Ruská. Po tejto ceste prenikli do Karpatskej kotliny Maďari, Tatári, ale aj iné vojská počas povstaní a ťažení. Druhá cesta z Lelesa viedla cez Kapušany do Užhorodu, tretia z Michaloviec cez Nižné Nemecké, Užhorod, Seredné a Mukačevo do Ľvova. Strážili ju Nemci a preto sa nazývala Nemecká.

Obyvatelia medzi Vihorlatom a riekou Uh boli prevažne Slováci, medzi Uhom a Latoricou Maďari a v ostatných častiach prevažovali Rusíni. Ešte predtým tam žili Sarmanti, Skýti, Dákovia a i. Príchod Slovanov sa tam datuje od 6. - 13. storočia. Maďarov a Nemcov v 9. storočí. Územie župy bolo slabo zaľudnené a postupne sa zaľudňovalo valašskou a rusínskou kolonizáciou.

Kde je Perún

V západnej časti župy boli objavené mnohé staroslovanské sídliská, či už v Blatných Remetoch, Užhorode a inde. Niektoré obce v západnej časti mali prívlastok "Remety", čo je odvodené od pustovných mníchov eremitov, ktorí tam prichádzali v období Veľkomoravskej ríše šíriť kresťanstvo. V Blatných Remetoch sa dodnes zachovali staroslovanské chotárne názvy ako Igricze, Perún a pod.

V Užskej župe bolo menej stredovekých kamenných hradov ako napr. v Šarišskej či Spišskej župe. Najznámejší bol Užhorodský, postavený ešte pred príchodom Tatárov. Ďalšie hrady ako Nevický, Podhorodský, Viniansky, Choňkovský a iné si budovali mocní zemepáni.

V 12. a 13. storočí donáciami získali mnohí zemepáni veľké majetky. K najznámejším rodom patrili Starayovci a Drughetovci. Práve z týchto rodov boli najčastejšie hlavní župani stolice a ako prvý sa spomína župan Benedik.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.