vznik. Existuje viac domnienok a povestí a ani zápis notára kráľa Belu III. - Anonyma - neuvádza konkrétne obdobie, iba ako sa spomína na tejto strane, bolo tu hradisko koncom 9. stor., keď prišli do Karpatskej kotliny Maďari.
Jedna domnienka hovorí, že na hrade sídlilo pred príchodom Maďarov bulharské knieža, ďalšia spomína slovanské knieža menom Laborec. Práve Laborec mali Maďari vyhnať a sami sa usídliť na hrade, kde bolo údajne samotné knieža Arpád, ktoré priviedlo do Karpatskej kotliny Maďarov a založilo dynastiu Arpádovcov, od r. 1001 s kráľovským titulom. Hrad mal latinský názov "Ungh", hovorový "Hung", podľa ktorého sa údajne pomenovali kočovné kmene ako "Hungari". Hrad bol administratívnym sídlom Užskej župy, kde sa konali do 15. storočia župné kongregácie (potom v Pavlovciach) ako najvyšší samosprávny orgán. Drughetovci, ktorým panovník Karol Róbert daroval hrad, vlastnili ho až do konca 17. stor., dokedy boli "večnými" užskými županmi. V r. 1775 Mária Terézia darovala hrad mukačevovskému grécko-katolíckemu biskupstvu a toto zriadilo na ňom kňazský seminár. Predtým bol hrad niekoľkokrát vojensky obliehaný. V roku 1564 sa ho pokúšalo dobyť vojsko sedmohradského kniežaťa Jána Žigmunda, čo sa mu nepodarilo pre jeho polohu na strmom brale. V roku 1684, sa to podarilo povstaleckým čatám Imricha Thökölyho a začali na ňom vládnuť. Posledného potomka Drughetovcov po meči Žigmunda dal Thököly popraviť.
Hrad sa znovu vrátil spolu so zemepánskym majetkom do rúk Drughetovcov, keď ho panovník po porážke povstaleckej posádky hradu daroval Žigmundovej dcére Kristíne - manželke Mikuláša Berčina, pána hradu Temátín a vojvodcu Rákocziho povstania.
Na začiatku 18. storočia dal cisár z obáv pred protihabsburskými povstaniami a vytvorením ich centier na opevnených hradoch zbúrať väčšiu časť opevnenia užhorodského hradu. Na tomto zborenisku neskoršie postavili domy.
Užhorod, kam sa z hradu prenieslo administratívne sídlo župy, ako mesto upadlo počas stavovských povstaní Františka II. Rákocziho. Celá stolica bola v 19. storočí hospodársky zaostalá, pretože ňou neprechádzala žiadna významnejšia medzinárodná cesta a to bol aj dôvod, prečo sa nezaľudňovala. Obyvatelia sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom a chovom dobytka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
