turbovrtuľového lietadla Il-18, ktoré Československé aerolínie používali na svoje vtedajšej najvyťaženejšje domácej linke, teda na linke z Prahy cez Bratislavu do Košíc. Dnes už patrí toto lietadlo, ktoré nedávno slávilo 50. výročie svojho vzletu, do histórie svetového letectva i našej leteckej dopravy.
Vyvinuli ho pre sovietsky Aeroflot
Konštrukčná kancelária Sergeja Iljušina vyvinula typ Il-18 v polovici 50. rokov minulého storočia, a to ako odpoveď na požiadavku leteckej spoločnosti Aeroflot, ktorá potrebovala ekonomické lietadlo na stredné trate pre 75 až 100 cestujúcich. Prototyp nového lietadla uskutočnil svoj prvý vzlet 4. júla 1957, pričom pilotmi boli známi bratia Kokkinakiovci, osvedčení skúšobní piloti. Na pohon prototypu, nazvaného Moskva, slúžili štyri turbovrtuľové motory Kuznecov SN4, každý s výkonom 2 985 kW. Len prvých 20 lietadiel Il-18 však malo tieto motory, pretože potom sa štandardnou pohonnou jednotkou stali motory Ivčenko AI20 (s rovnakým výkonom ako motory SN4). Prvé sériové lietadlá mali 75 sedadiel. Aeroflot začal pravidelné lety lietadlami Il-18 20. apríla 1959, a to na linkách Moskva-Adler-Alma Ata a Moskva-Soči. Verzia Il-18B s prepracovaným interiérom mala už 84 sedadiel. Štandardnou verziou pre Aeroflot sa stala verzia Il-18V pre 90 až 100 cestujúcich. Od verzie Il-18I sa do lietadla montovali výkonnejšie motory AI20M, ktorých výkon bol 3 170 kW.
V zime šatňa, v lete sedadlá
V roku 1965 sa na diaľkové trate Aeroflotu dostala verzia Il-18D, vybavená prídavnými palivovými nádržami. S nákladom 6 500 kg mala táto verzia dolet až 6 500 km. Iljušin Il-18 má rozpätie krídiel 37,4 m a dĺžku 35,9 m. Maximálna vzletová hmotnosť verzie Il-18D je 64 000 kg. Cestovná rýchlosť lietadla je okolo 625 km/h. Osemnástka získala niekoľko svetových rekordov, z ktorých možno spomenúť vynesenie nákladu 10 ton do výšky 13 154 metrov. Verzia Il-18E mohla v lete dopravovať až 122 cestujúcich, pričom miesto pre zvýšený počet sedadiel sa získalo demontážou šatne, ktorá bola inak pri letoch v zime nevyhnutná. Cekovo bolo vyrobených 718 lietadiel Il-18, a to vrátane vojenskej prieskumnej verzie, ktorá mala v kóde NATO označenie Coot (vták lyska). Populárne osemnástky lietali okrem Aeroflotu v službách sedemnástich leteckých spoločností. Prvé dve lietadlá Il-18 pre ČSA pristáli v Prahe 8. januára 1960. Prvý obchodný let lietadla Il-18 v službách ČSA sa uskutočnil 29. januára 1960, a to na linke z Prahy do Bratislavy. Už v letnej sezóne 1960 začali osemnástky lietať na vtedy najvyťaženejšej domácej linke z Prahy cez Bratislavu do Košíc. Typ Il-18 slúžil u ČSA temer 30 rokov. Posledný let na pravidelnej linke vykonal Il-18 poznávacej značky OK-VAF na silvestra roku 1989, a to na linke Praha-Bratislava-Leningrad a späť. Úplne posledný let v službách ČSA vykonal tento typ 19. januára 1990, a to ako nákladný špeciál z Prahy do Toulouse a späť.
Jedna osemnástka havarovala pri Bratislave
Bohužiaľ, nasadenie lietadiel Il-18 v službách Československých aerolínií sa neobišlo bez niekoľkých vážnych havárií. 28. marca 1961 sa v blízkosti Norimbergu zrútilo lietadlo značky OK-OAD, pričom zahynulo 8 členov posádky a 44 cestujúcich. 13. júla 1961 havaroval pri pristávaní v Casablance stroj OK-PAF, pričom zahynulo 8 členov posádky a 64 cestujúcich. Ďalšia nehoda sa stala 5. septembra 1967, keď pri kanadskom Ganderi havaroval stroj OK-WAI, pričom zahynuli štyria členovia posádky a 33 cestujúcich. Na Slovensku bola najviac medializovaná havária lietadla poznávacej značky OK-NAB, ktoré sa 28. júla 1976 po vysadení dvoch motorov a neúspešnom pristátí na bratislavskom letisku zrútilo do jazera Zlaté piesky, pričom zahynulo 6 členov posádky a 70 cestujúcich (traja sa zachránili). Lietadlá Il-18 používala aj maďarská spoločnosť Malév. Jedna z ich osemnástok (HA-MOG) stojí dnes odstavená v areáli budapeštianskeho letiska. V takpovediac dobrej spoločnosti je bývalé lietadlo Československých aerolíní s poznávacou značkou OK-PAI, ktoré je exponátom múzea v nemeckom Sinsheime, v ktorom sú aj obidve nadzvukové dopravné lietadlá, a to európsky Concorde a sovietsky Tu-144.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
