Oddávna boli Slováci medzi najlepšími
Vznik baníctva a spracovanie železnej rudy na východnom Slovensku sa datuje podľa listinných dokladov od staroslovanského obdobia, o čom svedčia aj mnohé pomenovania sídiel a iných lokalít. Slováci ako banskí odborníci boli vyhľadávaní aj v zahraničí, aby tam zdokonalili banské práce, napr. v Anglicku a Rusku okrem krajín monarchie.
Slovanské názvy
Nielen typy pecí ako slovanské pece, ale aj názvy miest, osád, vrchov sú slovanského pôvodu. Napr. banské mesto Spišská Nová Ves sa predtým volalo Iglov (od slova igla = ihla), vrch medzi Žehrou a Víťazom sa volal Ruda alebo Rudna a po roku 1272 vznikol medzi oboma zemepánmi obcí spor o vrch, kvôli nálezisku rudy. Vyhral zemepán Žehry r. 1284. Viaceré vrchy mali názov Ruda, tak sa volal aj potok pri niekdajšej šarišskej osade Iglišče v 13. stor. O slovanských názvoch svedčia aj chotárne názvy a zmienky o využívaní opustených baní a štôlní v Zemplíne. A čo hora Železnik, dedina Vygne a názov Ščítnik? Viažu sa so spracovaním rudy po roku 1200.
Dobová tlač o baníctve
V publikácii Ökonomische Neuigkeiten z r. 1819 na strane 604 sa píše: "Baníctvo je zväčša v rukách Slovákov, lebo už starí Slovania boli šikovní baníci a najvýdatnejšie uhorské bane objavili Slováci. Aj banícke výrazy ako "Flötz, Kies, Rux, Schwaden, Kobaldy, Schichte, Spath, Stollen" sú slovanského pôvodu.
Ondrej Kubíny píše: "Povestná Muránska železiarska únia a koalícia rimavsko-brezovskej doliny, kde sa vyťažilo roku 1818 až 18 tisíc centov najlepšieho železa, má robotníkov samých Slovákov. Slováci sú na tento trpký chlebík tak navyknutí, že ich ani zlý plat, ani ťažká a nebezpečná práca nemôže od neho odradiť. Baníkov nemožno k oveľa ľahšej roľníckej práci vôbec pritiahnuť, lebo neveria, že okrem ich zemských dier a šácht jestvuje ešte aj iný svet. Ledva si baník naučí svoje deti stáť, už ich pošle do 'puchovni, do bašoviu', kde si denne sotva štyri grajciariky zarobia. Aj potrebný materiál si vedia Slováci zaobstarať. Rúbu brvná dreva na uhlie pre Bystričanov aj Košičanov samí Slováci, plavia dolu Hronom aj Popradom, aby ich uhliari zuhoľnatili. Aj do baní si obstarávajú potrebné vozíky."
Tudoményos gyújtemény z roku 1832 napísal: "Výrobu varenej soli (varienky) v Solivare v Šarišskej stolici si tiež len sami Slováci zaobstarávajú. Ušľachtilé opály vykopávajú na komovskom panstve Peklian v teréne dedinky Červenica."
Mali privilégiá
S kolonizáciou vznikali banské osady a zaľudňovali sa. Baníci získavali odbornosť praxou, boli zruční a odborne zdatní, preto ich pozývali do Ruska a Anglicka. mali rôzne výsady už v 13. stor., ďalšie vznikali neskôr. Boli slobodní, mohli sa sťahovať a nevykonávali žiadne poddanské roboty, neplatili dane a dávky, boli oslobodení od vojenskej povinnosti, mali vlastnú samosprávu, nepodliehali právomoci mestských a župných vrchností, vytvorené boli samostatné banské súdy. Sociálna starostlivosť bola zorganizovaná v rámci banských bratstiev - od 16. stor. sa volali bratské pokladnice. Odvtedy sa zaviedli penzie, pomoc v chorobe, liečebná starostlivosť, podpora pre vdovy a siroty a iné. Baníctvo patrilo vtedy k fyzicky najnáročnejšej práci, pracovalo sa v dvoch 4-hodinových zmenách, v 17.-18. stor. v 8-hodinových. Mzdy často nestačili ani na životné minimum rodinám, čo vyvolalo štrajky a vzbury. Najväčšie banícke povstanie na Slovensku bolo v r. 1525-26 a niekoľkých účastníkov popravili.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
