demokratickom, slovanskom a národnom duchu. Zrušené bolo r. 1874. Druhé evanjelické patronátne slovenské gymnázium bolo založené v Martine v r. 1867, zrušili ho r. 1875. Tretie katolícke patronátne slovenské gymnázium v Kláštore pod Znievom pôsobilo najkratšie - od r. 1867 do r. 1874. Aká bola história gymnázií u nás?
Vysoký štandard vzdelania
Školstvo na Slovensku malo určité tradície už v stredoveku, Kapitulné a kláštorné školy na prechode z 15. do 16. stor. prežívali úpadkové obdobie. Školy boli aj pri bohatých farách na vidieku, najmä však v mestách. Počet aj úroveň škôl v 16. stor. podstatne vzrástla. Niektoré mestské školy mali vysoký štandard aj vďaka školským poriadkom, ktoré sa k nám preniesli z Nemecka a ktorých humanistický charakter prispôsobovali slovenským podmienkam. Bola to zásluha rektorov škôl, ktorých vydržiavala mestská správa alebo zemepán. Niektoré školy šľachta aj založila. Ako rektori najmä v kráľovských mestách sa uplatnili aj mnohí cudzinci, vyštudovaní na zahraničných univerzitách. Ku školám s vysokou úrovňou v 16. stor. patrila humanistická škola v Bardejove na čele s rektorom - Bardejovčanom Leonardom Stöckelom. Na levočskej a potom na košickej škole pôsobil z cudzincov Angličan Leonard - Coxe - údajne vychovával anglického panovníka Henricha VIII. Vysokú úroveň mali školy v Kežmarku, Prešove, B. Štiavnici, B. Bystrici a Bratislave a boli vyhľadávané. Z vyše 200 škôl na Slovensku bolo asi 18 s charakterom gymnázií. Univerzitné vzdelanie získavali slovenskí študenti vo Wittenbergu, Jene (od r. 1522), potom v Prahe, Krakove, Brzegu, Viedni, Bologni, Padove. Z toho vidno, že Slovensko bolo aktívne zapojené do prúdu súčasnej európskej vzdelanosti.
Doména cirkvi
V 18. stor. školstvo a vzdelanosť širokých vrstiev sú zanedbané, na nízkej úrovni a doménou cirkvi. Trnavská univerzita a väčšina gymnázií na Slovensku je v rukách jezuitov a vyučuje sa tam podľa školského poriadku zo 16. stor. Protestantom boli dovolené iba nižšie stredné školy, študujú preto v zahraničí, najmä na nemeckých univerzitách.
V období rozkladu feudalizmu v 18. a začiatkom 19. storočia sa po tereziánskych reformách na 5-6 ročných gymnáziách zakladali niekde aj vyššie oddelenia so štúdiom filozofie, práva a teológie a označili ich ako lýceá alebo akadémie. Latinské školy zostali až do konca feudalizmu cirkevnými ustanovizňami s vyučovacím jazykom latinským.
Čo vystriedalo latinčinu
Na začiatku kapitalizmu sa gymnáziá predĺžili na osemročné a namiesto latinčiny sa vyučovacím jazykom stáva nemčina a maďarčina, niekde slovenčina. Klasické jazyky zostali ako hlavné predmety, pribudli moderné jazyky a reálne spoločenskovedné a prírodovedné predmety.
Hlavná časť absolventov gymnázií išla študovať na univerzity, ostatní sa stali úradníkmi, dôstojníkmi a pod. Popri klasických gymnáziách vznikli reálne a reálne reformné gymnáziá. Z reálok sa vyvinuli stredné všeobecno-vzdelávacie školy pre prípravu na vysoké technické školy. Vznikali aj štátne, ale naďalej bolo veľa cirkevných a rehoľných gymnázií. Pred 1. svetovou vojnou chodilo do 32 gymnázií iba 1-2 percentá mládeže. V r. 1938 bolo na Slovensku 46 gymnázií, približne s 12 tisíc žiakmi na vyššom stupni.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
