odborníkov. Kostol bol už malý pre rozrastajúce sa mesto, ale nepokoje a vojny prekazili snahu mesta a jej obyvateľov pustiť sa do jeho prestavby. Správy o rozšírení kostola sa objavujú už začiatkom 16. storočia. Vtedy mesto povolalo na prestavbu levočských odborníkov. V roku 1502 postavili lešenie na podoprenie starej klenby, južnú stenu zbúrali a k starému kostolu pristavali ešte dve lode. Na tejto práci sa podieľal známy prešovský kamenár Ján Brengiszeyn. Prestavba bola dokončená v roku 1515. Brengiszeyn bol skúsený a dobrý majster. Bol vzdelaný, cestami v zahraničí získal veľké skúsenosti a poznatky pre svoju prácu kamenárskeho majstra, aj pre mesto Prešov. Bol dôverníkom mesta a zúčastňoval sa na rôznych krajinských podujatiach. Kostol sv. Mikuláša svojou ucelenosťou a premyslenosťou, ktorá podľa hodnotení vtedajších odborníkov mohla byť ešte "úplnejšia, keby staviteľ nebol hatený a viazaný stavbou starého kostola" je najkrajšou monumentálnou stavbou neskorej gotiky.
Podľa príkladu Prešovčanov sa pre prestavbu kostola rozhodol aj Sabinov, potom, ako ho zničil požiar v roku 1461. Kým prešovský chrám dokončili po trinástich rokoch náročnej práce, v Sabinove boli dohotovené posledné klenby až v roku 1503 staviteľom Mikulášom Krompholzom, známym z Košíc. Pritom prešovská prestavba bola náročnejšia, nakoľko majster Brengiszeyn postavil aj južnú predsieň ako v Košiciach, a vežu. Vtedy vznikli aj nové maľby a ako sa píše v článku na tejto strane, aj dvoch prešovských bratov - maliarov Molerovcov.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
