toho, čo bol zmetený v zime) stretne lepší osud ako 34 hlasov "pod pár ihriska" - teda pod ústavnú kvótu. Napriek nezdaru sa žiada povedať, čo vyzerá po včerajšku ako najkľúčovejšie: Penzijný systém nebude mať na Slovensku dovtedy pokoj, kým ho nezabetónuje široká dohoda podporená celou politickou triedou, či jej významnou časťou. Pričom ani ústavný zákon nemusí byť ešte podmienka dostatočná. Ako minimum je ale nutná, aby dôchodky prestali byť predmetom zbesilých nájazdov politikov.
Otázka, že prečo by politici sami seba obmedzovali v nakladaní s cudzími peniazmi, mieri veľmi presne. Treba však vedieť, že aj oni mávajú občas chvíle osvietenia (božského vnuknutia), keď sú schopní prekročiť vlastné túžby a tiene, čo potom, samozrejme, trpko ľutujú. Celkom vážne: Predkladať ústavný zákon z opozície, nieže bez dohody, ale vôbec iniciácie rozhovorov s vládnou väčšinou, je politická hra a dupotanie mravcov ešte aj vtedy, ak je obsah dobrý čo je náš prípad. Zároveň je zrejmé, že ÚZ je jediná cesta akej-takej istoty pre sporiteľov. Bolo by totiž veľmi naivné pomyslenie, že útok na sporenie, ktorý Fico diriguje, je výnimočný exces jednej intelektuálne zdecimovanej koalície (Napr: "Ak to zafixujem zákonom, tak som úplne v rukách správcovskej spoločnosti" Číž). To je dlhodobá hrozba. Systém bude prekračovať volebné obdobia a politici s chuťou do neho zasahovať nie sú dnes iba v Smere, ale práve sedia aj v materskej škole, či ešte sa ani nenarodili. Ústavný zákon treba. Je pravdou, že keď SDKÚ a spol. súkromné účty uzákoňovali, so Smerom nediskutovali. Ani sa nedalo, keďže opozičná politika totálnej negácie všetkého (napr. pozvanie do komisie pri privatizácii SPP), ktorú prevádzal Fico, spoluprácu neumožňovala resp. extrémne sťažovala. Mali však aspoň skúsiť gesto.
Správcovské spoločnosti trafili čistú desiatku, keď pred týždňom hlásali, že svoj súhlas s nejakými zmenami podmieňujú formou ústavného zákona. Nie je jasné, či to platí ešte aj dnes, keď stále rokujú s Počiatkom (lebo o ÚZ je už podozrivo ticho). Je však strategicky pomýlené, ak opozícia sa k týmto rokovaniam stavia a priori zamietavo pod populistickými heslami, že návrhy, ktoré ani nevideli (Mikloš), "okrádajú sporiteľov" (a pod.). Je to možné. Nebude nič ľahšie, ako za ne nehlasovať. Skúsenosť s ústavným zákonom, ktorú včera "získali", by im však mohla pripomenúť, že potreba 90 hlasov je jediný spôsob, ako efektívne vstúpiť do debaty a brániť podmienky sporiteľov. Takpovediac "dočasné" zníženie odvodov do druhého piliera z 9 na 6 percent, čo je návrh vlády, vyzerá horšie ako škaredo. Ale ak scenár naozaj počíta s návratom do pôvodného stavu, tak si zaslúži minimálne premyslieť, či manéver nie je prijateľnou cenou za akúsi veľkopolitickú dohodu a stabilitu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
