odvysiela druhý program verejnoprávnej francúzskej televízie France 2.

PARÍŽ. V trinásty májový deň roku 1993 prepadol materskú školu na predmestí francúzskej metropoly maskovaný muž ozbrojený 16 kusmi dynamitových trubičiek, ktorý tam zajal 21 detí. Chlapík označujúci sa ako H.B. požadoval za ich prepustenie 100 miliónov frankov a hrozil, že ak mu ich nevyplatia, podrobí detí takému odberu krvi, ktorý im spôsobí zranenia, ba aj smrť.

Inteligentný páchateľ

Rokovania s mimoriadne inteligentným páchateľom viedol vtedajší starosta Neuilly-sur-Seine, minister financií Nicolas Sarkozy, ktorý ho postupne presvedčil o tom, že mu nikto nechce zle a primäl ho k postupnému vydaniu zadržiavaných detí. V pamäti zainteresovaných zostali nadlho zábery, na ktorých už vtedy energický politik, dnes francúzsky prezident, vynáša špalierom novinárov malých rukojemníkov a odovzdáva ich pred materskou školou ich rodičom. V čase, keď sa polícia odhodlala napokon úspešne zakročiť proti páchateľovi, sa v jeho rukách nachádzalo už iba šesť detí. H.B. však v čase zákroku hlboko spal, pretože sa podarilo do jeho kávy vpašovať sedatívum.

Zastrelený v spánku

Na Daniela Boulangera, príslušníka špeciálneho policajného komanda, ktorý spiaceho páchateľa zastrelil, podali príbuzní zosnulého trestné oznámenie, súd ho však po troch rokoch oslobodil spod žaloby a medzičasom šéf rezortu vnútra Nicolas Sarkozy ho v roku 2003 navrhol na vysoké štátne vyznamenanie. Práve Boulangerova kniha pod názvom Deň, keď som zabil H.B., poslúžila ako predloha televízneho filmu podľa skutočnej udalosti. Režisér snímky pod názvom Human Bomb Patrick Pubel rekonštruoval v nej na základe dobových spravodajských materiálov, ako aj záberov polície a hasičov najdramatickejšie a najemotívnejšie momenty rukojemníckej drámy.

Pomohol aj v kauze sestričiek

Daniel Boulanger si vo filme zahral sám seba, postavu Nicolasa Sarkozyho stvárnil podľa prvých reakcií kritikov mimoriadne verne Frédéric Quiring. Francúzski komentátori v súvislosti s blížiacou sa premiérou televízneho filmu poukazujú na vyjednávacie schopnosti prezidenta Nicolasa Sarkozyho, ktoré sa prejavili, ako je zrejmé, už dávno pred dosiahnutím prepustenia bulharských zdravotníkov väznených v Líbyi. Zároveň pripomínajú slová najvyššieho venezuelského predstaviteľa Huga Cháveza, v zmysle ktorých mu Nicolas Sarkozy vyjadril pripravenosť odcestovať s ním na juh Kolumbie a rokovať tam o prepustení rukojemníkov Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC). V ich rukách sa nachádza od 23. februára 2002 aj Ingrid Betancourtová, bývalá uchádzačka o kolumbijský prezidentský post, ktorá má aj francúzske občianstvo.