prieskumné družice, obiehajúce okolo Marsu, prinášajú stále nové a nové informácie o tejto planéte. Malú senzáciu vyvolali nedávno snímky, ktoré na Zem vyslala sonda Odyssey, obiehajúca Mars. Na týchto snímkach, zobrazujúcich svahy marťanskej sopky, dobre vidno veľmi tmavé a temer kruhové útvary. Tieto útvary majú priemer od približne sto metrov do 250 metrov. Infračervená kamera na palube sondy Odyssey zmerala teplotu týchto útvarov počas dňa i počas noci. Po vyhodnotení týchto meraní teploty dospeli vedci k názoru, že spomenuté útvary môžu byť akýmisi "oknami" do veľkých podzemných priestorov. Merania teploty totiž ukázali, že rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou týchto útvarov sú približne len tretinou rozdielu teplôt okolitej pôdy. "Tieto útvary sú cez deň studenšie ako okolitý povrch a v noci teplejšie," povedal Glen Cushing z astrogeologického tímu amerického geologického prieskumného inštitútu.
Skrýva sa v podzemí Marsu život?
Správa o objave možných vstupov do jaskýň na Marse bola publikovaná v internetovom vydaní časopisu Geophysical Research Letters. "Bez ohľadu na to, či ide o hlboké zvislé šachty alebo otvory do priestranných jaskýň, ide o vstupy do podpovrchových oblastí Marsu Niekde na Marse môžu jaskyne poskytovať útočisko pre minulý alebo terajší život, prípadne prístrešok pre budúce výpravy astronautov, povedal jedn z autorov správy Tim Titus. Nedávno objavené otvory, ktoré dostali prezývku "sedem sestier", sa však nachádzajú v príliš veľkej výške na to, aby boli kandidátmi na prostredie, v ktorom by mohol existovať mikrobiálny život alebo ktoré by mohli využívať budúce výpravy astronautov na Mars. ôAk aj niekedy existoval na Marse život, zrejme nemigroval až do takejto výšky," myslí si Cushing. Kruhovité útvary sú na svahu vulkánu, nazvaného Arsia Mons. Autori spomenutej správy sa domnievajú, že hlboké otvory na sopke Arsia Mons vznikli v dôsledku veľkých pnutí, ktoré viedli k vzniku trhlín a puklín pod povrchom. Kruhovité útvary na Marse, ktoré sú pravdepodobne otvormi do podzemia červenej planéty, už dostali aj mená. Volajú sa Dena, Chloe, Wendy, Annie, Abby, Nikki a Jeanne.
Sonda Odyssey bola do vesmíru vypustená 7. apríla 2001, a to pomocou nosiča Delta II, ktorý štartoval z floridského mysu Canaveral. Do blízkosti Marsu sa dostala 24. októbra 2001 a potom bola prechodmi cez atmosféru Marsu zabrzdená tak, aby sa dostala na kruhovú dráhu okolo planéty. Brzdiace manévre boli ukončené v januári 2002 a od februára 2002 začala sonda mapovať povrch Marsu. Pri štarte mala sonda hmotnosť 725 kg, z čoho 348,7 kg tvorilo palivo. Primárna misisa sondy skončila v auguste 2004, ale vedci sa rozhodli túto úspešnú misiu predĺžiť. Sonda Odyssey slúži aj na retransláciu údajov, ktoré z povrchu Marsu vysielajú rovery (pohyblivé sondy) Spirit a Opportunity.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
