Založenie univerzity
V roku 1080 bola v Bologni založená najstaršia univerzita v Európe. Bolo to prvé vzdelávanie, nezávislé na cirkevných školách a založil ho odborník na rímske právo a učiteľ - Wernerius (tiež Irnerius). Bol to prvý organizačný model vzdelávania pre ďalšie univerzity v Európe.
Už v polovici 12. stor. bola Bologna v celej Európe synonymom práva a zákonov. Preto sa univerzita oprostila od nábožensky zameraného vzdelávania. Právo sa na nej stalo vďaka Werneriusovi samostatnou disciplínou.
Privilégia študentov
Kým univerzita nemala jedno a stále sídlo, učitelia vyučovali aj doma u seba. Študenti si ich sami vyberali aj platili a získavali od nich aj praktické skúsenosti v rímskom práve. Boli na takej úrovni, že poskytovali právnu pomoc nemeckým panovníkom. Z vďačnosti Fridrich I. Barbarossa vydal listinu Constitutio Habita, podľa ktorej sa každá škola skladá zo združenia študentov na čele s učiteľom, ktorému študenti za výuku platia. Zaviazal sa v nej, že bude všetkých študentov, cestujúcich kvôli štúdiu chrániť pred politickými autoritami a ich mocou. To bolo dôležité pre ďalší vývoj univerzít v Európe. Univerzita sa tak právne stala miestom, kde sa výuka a výskum vyvíjajú slobodne a nezávisle od akejkoľvek moci. Po panovníkovej smrti sa snaží nad univerzitou držať ochrannú ruku mesto, lenže žiada učiteľov, aby v záujme prestíže mesta nevyučovali mimo neho.
Medzinárodné zloženie
V Bologni študovali Francúzi, Španieli, Angličania, Burgundi, Normania, Maďari, Poliaci, Nemci a iné národnosti. Všetkým zahraničným študentom priznáva mesto v r. 1230 rovnaké práva ako bologňským. Od r. 1219 dal pápež povolenie udeľovať akademické tituly.
Prvé sídlo univerzity vybudovali r. 1563 a sústredili do neho všetky právne školy (občianske a cirkevné právo), humanitné a prírodovedecké (filozofia, medicína, matematika, fyzika, prírodné vedy). Bol to veľkolepý palác s námestím. Na stropoch na chodbách a schodiskách aj stenách miestností sú erby, nápisy a ozdoby s menami učiteľov a študentov, ktorí navštevovali Bologňskú univerzitu od konca 16. a do konca 18. stor. V r. 1637 postavili tzv. Anatomické divadlo, podľa projektu Antonia Levantiho na výuku anatómie na základe pitiev. Sála bola vyzdobená freskami a sochami slávnych lekárov zo staroveku a najznámejších bologňských lekárov zo staroveku a najznámejších bologňských lekárov. Bombardovanie v 2. svetovej vojne diela poškodilo a mnohé zničilo úplne.
Študentské internáty
Najväčším problémom pre mesto bolo v 13. a 14. stor. ubytovanie zahraničných študentov. Bohaté patricijské rodiny darovali vysoké sumy na výstavbu ubytovacích priestorov. Ako prvé bolo v 13. stor. postavené Collegio Avignonese pre 8 študentov z diecézy v Avignone vo Francúzsku, Collegio di Spaqua pre španielskych študentov šľachtického pôvodu a 2 kaplánov. V ďalších storočiach pribúdajú internáty pre chudobných študentov zo Španielska, pre Flámov, pre talianskych zo 4 oblastí, ale aj pre bologňských, na ktorú venoval peniaze pápež Gregor XI. Mnohé fungujú dodnes.
Od 14. stor. boli na tejto univerzite aj umelecké školy čo treba chápať v klasickom zmysle ako techniku, takže sa vyučovala medicína, filozofia, astronómia, aritmetika, logika, gramatika, rétorika. Od r. 1316 bol "umelecký" smer oddelený od právnického a vznikla nová škola s vlastným rektorom. Od r. 1364 pribudla teológia.
Dobré meno v Európe
Univerzita mala v celej Európe dobré meno a to priťahovalo aj významné osobnosti, napr. Erazmus Rotterdamský prišiel na návštevu Bologne a zostal v nej 1 rok. Z Oxfordu do nej prišiel Thomas Becket, vyučoval tu matematik Cardanus, podľa ktorého sa volajú vzorce pre riešenia algebraických rovníc 3. stupňa, Luca Pacioli - autor prvého tlačeného spisu o účtovníctve (r. 1494). V r. 1506 tu končil 3-ročné štúdium Mikuláš Kopernik z Poľska, v Bologni bol maliar Albrecht Dűrer, aj neskorší kardinál Karol Boromejský, dramatik Carlo Goldoni. Medicínu vyučoval Marcello Malpighi (17. stor.), podľa ktorého sa volajú žľazy, pôsobil tam Galvani, ktorý bol spolu s Franklinom, Cavendishom a Voltom zakladateľom modernej elektrotechniky, pri Bologni robil pokusy pre bezdrôtovú telegrafiu Marconi.
Veda - dar od Boha
V Bologni platila zásada: veda je dar od Boha a preto sa nemôže predávať, ale jej odovzdávanie odmeňovať. Preto hneď od začiatku fungovania univerzity študenti zbierali peniaze a dávali ich učiteľom. Postupne sa z odmeny stal plat a asi od polovice 14. stor. ho mesto vyplácalo najznámejším profesorom.
Ako zaujímavosť treba spomenúť, že vyučovanie medicíny bolo zahrnuté do univerzitného programu pápežskou bulou r. 1219. Mesto však priznáva lekárom rovnaké práva ako právnikom až r. 1288.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
