POZNÁMKA: Ďalej s nožom na krku

prekročia prah Steel Arény. Doma zabodovali trikrát naplno, no vonku body neryžujú. Päť pokusov a ani jeden nebol úspešný. Jednoducho mizéria.

V Poprade tohtosezónna nemohúcnosť akoby vyvrcholila. Košičania sa zastrájali, že práve pod Tatrami už prelomia čiernu sériu u súperov, namiesto toho prehrali najjednoznačnejšie v tomto ročníku extraligy. Tentoraz nemohli operovať tým, že celý zápas hrali dobre a nezvládli len pár sekúnd na konci. Už od začiatku to totiž zo strany oceliarov nevyzeralo ružovo. Neobstojí teda žiadna výhovorka. Dokonca ani na nepremenené šance sa vyhovárať nemohli. Súper ich mal viac.

Ambície košického klubu sú tie najvyššie. Otvorene sa síce pred sezónou nehovorilo o útoku na titul, ale po rokoch semifinálových konečných dozrel čas prelomiť ľady. Finálová účasť sa po dlhšej odmlke priam žiada. Veď pri súčasných podmienkach si ani nie je možné dávať latku nízko. Taký rozpočet ako dnes nemali Košice nikdy predtým. Ani podmienky či zázemie. Skrátka, v klube klape to, čo v minulosti niekedy škrípalo, a predsa sa mužstvo trápi. Hráči si pochvaľujú, ako je o nich postarané, takže kde je problém? Do Steel Arény chodilo v minulej sezóne v priemere 6 200 divákov, takýto záujem mohli Košičanom len závidieť. Lenže. Čo bolo, to už byť nemusí. A všetko to stojí na tom, ako bude tím HC šliapať v súťaži. Darmo má klub ambíciu halu napĺňať ešte viac ako dosiaľ, pozvánku do nej môžu vystaviť len hráči výsledkami a hrou. A tieto dva najdôležitejšie aspekty zatiaľ krívajú na obe nohy. Vonku Košičania zlyhali zakaždým. To, či boli, alebo neboli lepším tímom, je vzhľadom na opakujúce sa prehry treťoradé. Doma síce vyhrávali, ale tiež to nebolo s prehľadom. S najslabšími tímami sa potrápili, rozhodne sa Steel Aréna schuti nebavila okulahodiacim hokejom. Zrátané a podčiarknuté, v Košiciach sa v tejto sezóne ponúka zatiaľ len odvar, pritom všetko bolo pred sezónou smerované k chutnej nádielke. A zodpovednosť je v prvom rade na ramenách trénerov a hráčov. Kormidelníci Ján Šterbák a Anton Tomko vyskladali tím podľa svojich predstáv. Na lavičke sú druhú sezónu, väčšinu hráčov poznajú veľmi dobre. Vedia, čo v nich je, celkom iste viac, ako dosiaľ ukázali. Aj tí, od ktorých sa čaká, že budú vyčnievať, sa úspešne zaradili do šedého priemeru, ba až podpriemeru. Nevytŕčajú starší, rovnako im sekundujú mladší. No donekonečna to takto byť nemôže.

Vedenie klubu ešte nejde rúbať. V Nitre či Mikuláši to riešili rázne - okamžite odvolali trénerov, našli sa už kluby, kde hráča hneď na začiatku "kopli", lebo mali iné predstavy. Hráči a realizačný tím majú od dneška nôž na krku. Buď príde obrat, body, tabuľkový skok, zlepšenie umeleckého dojmu, alebo smola... Zainteresovaní vedia, koľko bodov v najbližších kolách je akútne potrebných, aby nôž na krku nerezal. Vlani práve toto pritlačenie k múru pomohlo. Bodové konto začalo narastať, víťazná séria sa predlžovala. Správna rada chce dať mužstvu a realizačnému tímu šancu na double, chytiť sa aj keď pod tlakom a konečne baviť seba aj okolie hokejom. Pre oceliarov nadišiel čas všeobecnej mobilizácie. Ak sa neprebudia, s niektorými menami sa košický fanúšik zrejme rozlúči. Takže páni, ste na ťahu!