najvyššej budovy sveta, mrakodrapu Taipei 101. Tento mrakodrap v tajwanskom hlavnom meste má výšku 509 metrov. V dnešnej časti seriálu predstavíme ešte vyššiu stavbu, ktorú však nemožno zaradiť do kategórie budov. Ide o vežu CN v kanadskom Toronte, ktorá je od svojho postavenia najvyššou vežou na svete.
Skratka CN znamenala pôvodne Canadian National, čo je kanadská železničná spoločnosť, ktorá vežu postavila. Táto spoločnosť už v roku 1968 uvažovala o výstavbe vysokej veže, na ktorej by boli antény televíznych a rozhlasových vysielačov pre celú oblasť Toronta. V tej dobe zažívalo Toronto rozkvet, ktor bol sprevádzaný výstavbou mnohých výškových budov v jeho centre.Tieto budovy komplikovali prijímanie televízneho a rozhlasového vysielania v rôznych častiach mesta. Ukazovalo sa, že problém by sa dal vyriešiť umiestnením antén do výšky najmenej 300 metrov. Projekt výstavby vysokej veže postupne dozrieval, pričom oficiálnym sa stal v roku 1972. Zaujímavé je, že akýmsi vzorom pre plánovanú vežu s guľovitým útvarom v hornej časti sa stala podstatne nižšia veža v nemeckom Stuttgarte. Po zvážení rôznych možností navrhol inžinier Mulcahy Grant vežu s driekom s pôdorysom v tvare šesťuholníka, ktorý by bol podopieraný nahor sa zužujúcimi výstužnými rebrami. S výstavbou veže sa začalo 6. februára 1973. Najprv sa na mieste budúcich základov veže vykopala jama hĺbky 15 metrov, z ktorej sa odviezlo 56 000 ton zeminy. Základ veže tvorí betónová doska hrúbky 6,7 metra, ktorá je zosilnená oceľovou výstužou. Zhotovenie základu trvalo len štyri mesiace. Dreik veže sa odlieval do posuvného debnenia, ktorého hmotnosť bola 300 ton. Toto debnenie sa po stvrdnutí naliateho betónu hydraulicky posúvalo nahor. Denne sa veža zvyšovala približne o šesť metrov. Na stavbe sa pracovalo 24 hodín denne, päť dní v týždni. Počas výstavby sa neustále kontrolovala zvisloť stavby. Hotová veža sa od presnej vertikály odchyľuje len o 29 mm. Na výstavbu veže sa celkovo spotrebovalo 40 500 kubických metrov betónu. V dutej betónovej veži sú umiestnené výťahy, schody a elektrické i vodovodné rozvody. Na betónovej veži je posadený guľovitý útvar či akýsi kôš so siedmimi podlažiami. Niektoré z týchto podlaží sú prístupné turistom. Pod verejne prístupnými priestormi je biely prstencový útvar, v ktorom sú mikrovlnové prijímače a vysielače. Vo výške 342 metrov je pozorovacia plošina so sklenenou podlahou. Táto podlaha je zložená z panelov hrúbky 64 mm, prčom každý panel je tvorený laminovaným sklom hrúbky 25 mm, pod ktorým je vzduchová medzera hrúbky 25 mm a pod ňou ďalšie laminované sklo. Pôvodne bola presklená celá podlaha, ale mnohí návštevníci sa na ňu neodvážili vstúpiť a dívať sa nadol, do hĺbky 342 metrov, takže napokon bola podlaha prekrytá kobercom a voľných ostalo len niekoľko štvorcových metrov. Vo vške 342 metrov je aj otvorená vyhliadková plošina, obohnaná bezpečnostnou oceľovou mrežou. Vo výške 346 metrov je kaviareň Horizon Cafe. Vo výške 351 metrov je umiestnená reštaurácia s názvom 360 Restaurant. Číslo 360 pritom naznačuje, že reštaurácia sa otáča o 360 stupňov, pričom jednu celú otočku urobí za 72 minút. Táto reštaurácia má najvyšie položenú vínnu "pivnicu" na svete, v ktorej je okolo 500 značiek vína. Návštevníci sa však môžu dostať ešte vyššie, na malú rozhľadňu vo výške 447 metrov nad ulicou. Ide o najvyššie umiestnenú verejne prístupnú rozhľadňu na svete. Až na úroveň tejto rozhľadne vedie kovové schodište s 2 579 schodmi. Je to najvyššie kovové schodisko na svete. Toto schodisko je určené na núdzové použitie a bežne nie je prístupné verejnosti. Tri razy do roka sa však koná charitatívny beh hore týmito schodmi. Rekord v behu po schodoch až na hlavnú plošinu (1 776 schodov) drží časom 7 minút 52 sekúnd Brendan Keenoy. Nad betónovu vežou je umiestnený 102 metre vysoký kovový stožiar s anténami. Pôvodne mal byť tento anténový stožiar postavený pomocou žeriavu, ale nakoniec ho na vežu v 36 častiach vyniesol vrtuľník Sikorsky S-64 Skycrane (vrtuľníky tohto typu rozpredávala americká armáda). Vynášanie dielov stožiara sa stalo malou turistickou atrakciou, pretože rozpis letov vrtuľníka bol uverejňovaný v tlači. Kovový anténový stožiar má výšku okolo 102 metrov. Celková výška veže po špičku antény je 553,3 metra, čím sa veža CN stala najvyššou vežou na svete. Celková hmotnosť veže je približne 118 000 ton. CN Tower bola verenosti sprístupnená 26. j
Budova, veža či stožiar?
Pýšiť sa najvyšou stavbou je iste dobrou reklamou pre štát, región či mesto, v ktorom táto stavba stojí. Najvyššia na svete však môe byť len jedna stavba. Aby však tých "najvyšších" stavieb mohlo byť viacero, sú stavby rozdelené do niekoľkých kategórií. Pri zaraďovaní stavieb do jednotlivých kategórií dochádza však niekedy ku sporom. Napríklad na oficiálnej stránke dnes predstavovanej veže CN Tower sa uvádza, že táto veža je najvyššou budovou (building) na svete. Podľa všeobecne prijatých kritérií sa však za budovu považuje len taká stavba, ktorá má v podstate cez celú výšku obývateľné podlažia. Preto sa naďalej za najvyššiu dokončenú budovu sveta považuje mrakodrap Taipei, ktorého výška je 509 m. Túto výšku však už prekonal dubajský mrakodrap Burj Dubai, ktorý je však ešte vo výstavbe a ktorého definitívnu výšku jeho stavitelia zatiaľ taja. Veža CN Tower je považovaná za najvyššiu vežu na svete (veža nemusí mať podlažia na celej výške). Stožiar sa od veže líši tým, že je pridržiavaný lanami alebo inými prvkami. Najvyšším stožiarom je vysielací stožiar KVLY-TV v USA, ktorý je vysoký 628,8 m a je teda aj najvyššou stavbou na svete. Historicky najvyššou stavbou sveta bol vysielací stožiar varšavského rádia, ktorý mal výšku 645,4 m a ktorý sa v roku 1991 zrútil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
