Predvolebné výskumy dávali tejto strane až 34 percent voličských hlasov.
KYJEV. Strana regiónov uprednostňuje posilňovavie ekonomických aj politických vzťahov s Ruskom pred euroatlantickou integráciou Ukrajiny. Reprezentuje bohatý priemyselný východ Ukrajiny a má najviac voličov medzi rusky hovoriacim obyvateľstvom na východe a juhu krajiny.
Núdza o spojencov
Janukovyčova strana - napriek očakávanému víťazstvu - môže mať po voľbách v parlamente núdzu o spojencov, čo jej môže znemožniť, aby svoje víťazstvo zúročila. Ochotu pokračovať v doterajšej koaličnej spolupráci s "regiónmi" deklaruje iba Komunistická strana Ukrajiny, ktorú bude podľa výskumov predvolebnej mienky voliť asi 5 percent ukrajinských voličov. Pre Janukovyčovu stranu môže byť rozhodujúce to, či sa do 450-člennej Najvyššej rady dostane aj ľavicový Blok Volodymyra Lytvyna - ten však balansuje na trojpercentnej hranici voliteľnosti.
Prozápadniari Juščenka nechcú
Dve rozhodujúce ukrajinské prozápadné politické strany, ktoré na konci roku 2004 stáli za oranžovou revolúciou, proprezidentské volebné združenie Naša Ukrajina - Národná sebaobrana a Blok Julie Tymošenkovej (BJUT), povolebnú koaličnú spoluprácu so Stranou regiónov striktne odmietajú. V exkluzívnych rozhovoroch pre TASR to nezávisle na sebe potvrdili aj lídri oboch strán - Jurij Lucenko a Julia Tymošenková. "Som o tom presvedčený, pretože v dohode o vzniku nášho demokratického megabloku je čierne na bielom napísané: zaväzujeme sa nevytvoriť koalíciu so Stranou regiónov. Čiarka. Komunistami. Čiarka. Socialistami. Bodka. Je to imperatívna, to znamená zásadná podmienka našej dohody o zjednotení sa do volebného bloku," povedal pre TASR ukrajinský exminister vnútra Jurij Lucenko, ktorý väčšinu kampane viedol pod vlajkou strany Národná sebaobrana a heslom nekompromisného boja s korupciou a kriminalitou. Pred voľbami sa Národná sebaobrana a viac ako tucet ďalších malých strán spojili s Našou Ukrajinou. Líder proprezidentského volebného združenia by sa v prípade vzniku koalície s Tymošenkovej stranou BJUT mohol objaviť v novej ukrajinskej vláde. V tejto súvislosti pripustil, že by mohol byť vicepremiérom či opäť ministrom vnútra. "Osem mesiacov som sa nepodieľal na agitovaní ľudí preto, aby som získal nejakú funkciu. Chcem, aby sa realizovala politika, ktorú požadujem spolu s mojimi voličmi - je to politika zbavená kriminality. Budem ju robiť buď ako poslanec, alebo ako úradník. Neprikladám tomu zvláštny význam. Ide len o to, aby to bola politika, ktorú som sľuboval svojim voličom," konštatoval Lucenko.
Každý s každým?
Politológovia a analytici sú v prognózovaní povolebného vývoja na Ukrajine veľmi opatrní a za istých okolností dokonca pripúšťajú aj vznik "tichých" koalícií "každého s každým". V prípade spolupráce Našej Ukrajiny a Strany regiónov by mohli spoluprácu údajne iniciovať umiernené krídla oboch strán. A v prípade BJUT-u a Strany regiónov by spolupráca údajne mohla prebiehať v podobe spoločného presadzovania niektorých zákonov a zmeny ústavy.
Policajtka spáchala samovraždu
Z celkového počtu vyše 34 000 volebných miestností boli väčšie problémy hlásené iba z niekoľkých desiatok. V jednej z volebných miestností vo východoukrajinskom meste Mariupoľ spáchala nadránom samovraždu mladá policajtka, ktorá mala miestnosť strážiť. V Charkove, tiež na východe krajiny, sa ráno neotvorilo deväť volebných miestností - kvôli nezhodám medzi členmi volebných komisií. Z rôznych kútov krajiny boli hlásené problémy kvôli chybám v zoznamoch voličov a opakovane sa stalo, že volebné komisie znehodnotili volebné lístky - napríklad použitím nesprávnej pečiatky.
Východisko z krízy?
Parlamentné voľby sa na Ukrajine konajú iba rok a pol po riadnych parlamentných voľbách. Majú byť východiskom z hlbokej politickej krízy a kompetenčných sporov medzi vládou, prezidentom a parlamentom, ktoré napokon prezidenta Viktora Juščenka viedli k rozpusteniu zákonodarného zboru. Zdrojom napätia boli pokusy vládnej Strany regiónov o preťahovanie opozičných poslancov do svojich radov a obava, že ľavicová vládna koalícia získa v parlamente ústavnú väčšinu.
Podľa predvolebných prieskumov by sa do ukrajinského parlamentu malo dostať štyri až päť strán. Odhady volebných výsledkov mali byť zverejnené včera večer, ale reálne výsledky sa očakávajú až dnes alebo zajtra.
* * *
----FAKTY--
O voľbách
n Na Ukrajine sa včera od rána rozhodovalo o novom zložení 450-členného jednokomorového parlamentu - Najvyššej rady.
n Vyše 37,5 milióna ukrajinských voličov si mohlo vyberať spomedzi 20 kandidujúcich strán, ktoré mali na svojich volebných zoznamoch až 5000 kandidátov.
n Podmienkou uznania platnosti volieb je najmenej 50-percentná účasť voličov.
n Na regulárnosť volieb dozerá okrem domácich aj 3500 zahraničných pozorovateľov zo 17 krajín a 24 medzinárodných organizácií, vrátane OBSE.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
