Tomanovej novela, s ktorou sa pustili do boja, pretenduje na titul najškodlivejšieho zákona desaťročia, pripusťme ako najpodstatnejšie to, že mobilizácia aj touto formou je pozitívna akcia... (Napriek námietkám, viď nižšie.) Keby Dzurinda s Miklošom povedali, že povinnosťou opozičnej strany je využiť absolútne všetky možnosti, aby zákon zastavili, tak ťažko hľadať argument, ktorý by sa dal postaviť proti. Teda okrem poznámky, že jednu možnosť trestuhodne prepásli: Chýbali na kľúčovom hlasovaní (teda niektorí opoziční poslanci, napr. Dzurinda), ktorým sa Mečiar pokúsil prvé čítanie odložiť.
Iniciatíva je azda užitočná, aby hrozbu, ktorá je nebezpečná, preniesla do hlbšieho verejného povedomia. To sa zatiaľ nedarí ani DSS-kám, ktoré, na rozdiel od zdravotných poisťovní, stavili len na zákulisné lobovačky. Pokiaľ iniciatívu podporujú aj SMK a KDH, mali to nielen oznámiť v agentúrnom vyhlásení, ale ísť spolu na námestia. Tak ďaleko opozičná spolupráca však nesiaha, lebo dôležitejšie sú iné veci, napr. neukazovať sa spolu s Maďarmi po Benešovi. Čo sa týka produktivity, ani stotisíc autogramov, ktoré do 16. októbra zrejme získajú (bola by poriadna blamáž, keby nie), neprinúti isteže koalíciu, aby čokoľvek korigovala na verzii, čo ďaleko od hlučného davu, kdesi v pivnici, dohodnú Mečiar s Ficom. Na tom nič nezmení ani povinnosť Pavla Pašku predložiť hárky so stotisíc podpismi parlamentu. Keďže podujatie nemá rezultatívnu perspektívu, nie je celkom jasné, prečo neskúsili ísť až po referendum, kde treba 350-tisíc podpisov. Autor tohto textu, samozrejme, si nemyslí, že zákony sa majú prijímať či rušiť v plebiscitoch. Len mu chýba v tejto opozícii viac údernosti a akoby vôle investovať maximum práce a času do káuz, ktoré vyhlasujú za zlomové. Povedzme aspoň polovicu z toho, čo obetoval a investoval svojho času Fico...
Petičné právo bolo kedysi vymyslené ako nástroj civilnej spoločnosti, hlasu "zdola", ktorý sa týmto spôsobom domáha pozornosti politikov. Prirodzeným prostredím strán je parlament. Ak sa do veci pohrúžime hlbšie, tak organizovanie petície politikmi "zhora" by malo vyzerať aspoň čudne... Ale nevyzerá - vníma sa to už ako normálne. Petícia SDKÚ je predovšetkým akcia komunikačného oddelenia, to si povedzme na rovinu. Nečudo preto, že niektoré požiadavky sú formulované populisticky, tak, že podsúvajú ilúziu, akoby základný spor sa viedol o blaho budúcich dôchodcov, napr. "aby sa neprijímali zmeny zhoršujúce postavenie (...)". SDKÚ nevedie kampaň seriózne, lebo naďalej zamlčiava, že zmeny "k horšiemu" raz prijaté byť musia. Základný problém, ktorému sa Smer i SDKÚ vyhýbajú, spočíva totiž v nepríjemnej pravde, že systém je nastavený podstatne štedrejšie, ako aktívna populácia unesie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
